Jedlo na raňajkách v našom hoteli je také slabšie a káva úplne trestuhodná, tak využijeme rady nástojčivého čašníka s pyramídou a po checkoute ideme do dedinskej cukrárne, kde robí inovátorka v zástere mätové koláčiky a dobrú kávu. Výhoda autíčkovania sa, neviem či by sa mi po koláčiky chcelo ísť tri a pol kilometra zachádzku na bajku (asi chcelo, ale takto to bolo pohodlnejšie).
Začíname sa otáčať a približovať k prístavu, ktorý budeme večer potrebovať. Po ceste stretneme Lagoa do Capitão, kde sme už minule nemali až toľko hmly a mali dostatok kačiek. Máme ale priveľa času a toto je priamo po ceste, tak prečo nie. Navyše som si vymyslel tajnú pašerácku misiu – kradnúť hlinu. Nemusela by síce byť od tohto jazera, ale zaumienil som si, že idem pracovať na svojej trpezlivosti a vyrobím dorodango. Pre neznalých – je to japonská úchylka, pri ktorej vezmeš hrudu blata, vytvaruješ z nej guľu a potom ju pár dní leštíš. V mojom podaní to asi dopadne tak, že po dni skončí na poličke nedoleštená a po polroku v smetiaku, ale možno všetkých (vrátane seba) prekvapím.
Po ceste je ešte Gruta das Torres – vraj najdlhšia lávová trubica Portugalska. Príchod, zatvorené. To sme vedeli, ľudia na internete písali. Že je nestabilná a padá z nej kamenie. Dobre, aspoň nám pustite ten film, čo k tomu patrí a ktorý ľudia na internete chválili! Nedá sa, nesprávny čas, samé fake news. Odchádzame neobohatení a radšej sa ideme kúpať do tých prírodných bazénov, čo sa nám deň dozadu páčili.
Úzkymi cestičkami pomedzi vinice prichádzame k moru a zisťujeme, že dnešný timing je fakt nanič a bazénik má príliv. Nechať sa ošvácať o kamene sa nám nechce a ideme vrátiť auto do požičovne v Madalene. Teda, auto vraciam ja, zatiaľ čo Mia kupuje vino liquoroso, čo najstarší syr São Jorge a lokálne konzervy s tuniakom, ako na okamžitú spotrebu, tak aj na export. Moja kariéra ostrovného šoféra končí prekvapivo a čistým štítom (aj keď teda som skoro pri cúvaní v úzkych kamenných mantineloch vysklil jedno okienko, ale ráta sa až zvuk sypúceho sa skla a nie “skoro”).
Posledný trajekt nás berie na Hortu a taxík do glampingu na čiernej pláži Almoxarife. Spíme druhýkrát v tom istom glampingu, ale aspoň v inom stane.
Deň 22: Ráno taxík a posledný SATA let – ako darček na rozlúčku dokonca ani nemešká. V Lisabone máme päť hodín a päť energie, čo je akurát dosť na to, aby sme spravili klasickú chybu: zacheckujeme batožinu a ideme si „užiť mesto”. S čím sme nepočítali je, že v Lisabone je tridsať stupňov a slnko – to na Azoroch nebolo a ostrovné tučniaky sú nezvyknuté a trpia. Chladíme sa jediným fungujúcim spôsobom – zmrzlinou a sangriou a v elektro autobusíku, ktorý tu jazdí namiesto električky, čo im nedávno spadla. Výhľady a pastel de nata a taxik naspäť na letisko. Mia má stresík, že nás taxík vyhodí 1745 pred letiskom a 1750 je boarding. Ja sa odmietam stresovať a nastupujeme aj tak medzi prvými 1820.
Zhrnutie
Ostrovy pre vulkanológov, veľrybárov a záhradkárov, ktorí sú ochotní lietať (ahoj mamo, ahoj tato). Počas 3 týždňov sme prešli 7 z 9 ostrovov a každý je iný, fakt, až to nedáva zmysel, keďže sú tak blízko seba. São Miguel, kde sme začínali, má zo všetkých atrakcií niečo a v kvalite tak 80% z maxima, ktoré je na inom ostrove. Cestovateľom s menším časovým budgetom by som ho bez výčitiek odporučil. Inak je to kombinácia Kostariky, Indonézie, Nového Zélandu a Islandu (a vraj aj čosi z Havaja – hlavne ostrov Flores – to zatiaľ z vlastnej skúsenosti nevieme posúdiť).
Ideálny návštevník je Európan, čo zatúži ochutnať exotickú prírodu, ale
- je mu ďaleko do ozajstnej exotiky (vyššie) alebo nemá až toľko času, aby to dávalo zmysel
- bojí sa zvieratiek, ktoré by ho tam mohli prepadnúť
- má fetiš na hortenzie a zelená je jeho obľúbená farba od škôlky
- chce mať prístup k dostatku kyslého vína a štipľavého syru.
Azory sú fajn, časový posun je v pohode, je tu bezpečne a nie moc draho. K dokonalosti by to chcelo menej hmly, viac veľkých (a kľudne aj nebezpečnejších) zvierat a možno trochu menej Čechov. Vraví Mia. Mne členkové ponožky v sandáloch utkvejú v pamäti. Skupiny gepardíc 50+ flirtujúce s čašníkmi mi prídu úsmevné. No ona keď najbližšie začuje sťažnosti na to, ako tu “netočei Plzničku voe!”, tak asi dakoho utlčie lávovým kameňom.
PS: Ako bonus tu všetky videjká, čo sme natočili.
Leave a Reply