V hoteli im všetko zožerieme a do tašiek napcháme dáky extra cukor na neskôr. Oproti hotelu je požičovňa bajkov, kde dúfam, že nájdem tašku ako náhradu za moju pokazenú, ale je to len hlúpy rental hlúpych mestských bajkov pre hlúpych turitstov, čo sa budú na nich voziť len po hlúpych cyklocestách na pláži.
To my nie sme a smerujeme von z mesta, využijúc všetky zákazy vjazdu, ktoré nájdeme. Kúsok za mestom sa pripojíme na Via Francigena (VF), z ktorej sme deň predtým odbočili. Dnes je sobota a máme pocit, že všetci pútnici, ktorých sme mali míňať neúrekom už v predchádzajúcich dňoch, sa doteraz schovávali vo vínotékách a gelatériách. Dnes sa ráno pozreli na bezchybné nebo a výbornú predpoveď počasia a vyrazili na túto spirituálnu púť. Ale len na deň, lebo zajtra ich už neuvidíme (Pepe z budúcnosti: “Tak aj bolo.”).
Okrem nich je na ceste ešte aj tona chlapov všetkých vekových kategórií (a možno aj zo 2 ženy?). Keby to boli len bestageri, povedal by som, že si tými Pinarellami a Argon 18 žehlia krízy svojho veku, ale takto to bude asi liek na iné problémy, existenčné a ostatné. Väčšina z nich nás na stúpaniach predbieha, ale nie dosť rýchlo, tak majú dosť času si všimnúť, že máme hrubšie pneumatiky a veľa kíl navyše, na bajku aj mimo, takže to preto. Nie preto, že by sme boli horší cyklobráškovia.
VF nás dovedie po hrádzi až do Lucca. Mesto je po vrch plné turistov, až tak, že skoro prekypujú cez historické hradby a padajú na trávnik okolo. Ideme si pozrieť hlavné námestie, kde – keďže je čas obeda – obeduje asi 500 ľudí. To sa mi nepáči, tak Mia povie, nech nájdem na mapách niečo, čo by sa mi páčilo. Celý obed je potom odutá, že sme nezostali v hlavnej výkrmovni na Piazza Anteater či Amfiteáter či jak sa volalo, a frfle, že vedľa nás jedia len dôchodcovia a neni tam výhľad. Pre mňa je podstatný výhľad do taniera 🤌🏼
Po obede vysockujeme dáke SK pásky z bike shopu, nech jej môžeme pripevniť naspäť Haľó, ktoré sa ulomilo. Na hradbách nás obídu dáki Česi hnusní maďarskí, ktorí komentujú môj bib, že keď si toto niekto oblečie, isto nemôže byť na ženy 🥺 Od smútku si ideme dať koláčiky a zmrzlinu a plakať na lavičku. Potom nám už nič nebráni pokračovať po VF.
Nasleduje dosť plochý úsek, prechádzame dedinami, ktoré majú dáke sviatky, všade sú vlajočky, jedna z nich má zatvorený hlavný dedinský most a po celej dĺžke prestreté 4 veľké stoly, kam by si mohlo sadnúť tak 100 dedinčanov. Zatiaľ najzábavnejšia situácia, do ktorej nás ignorovanie zákazov vjazdu voviezlo.
Karma nás stihne hneď po gravel pasáži cez les, ktorú plánovači VF zaradili približne 1149 rokov dozadu len preto, aby mi Mia mohla rozprávať, ako som určite rád, že mám 38mm gravel pneumatiky a nie hladké 32mm cestné, na ktorých som pôvodne chcel ísť. Aj tak nepomohli. Defekt ale rýchlo opravujem, a keďže mám špinavé ruky, chleba s džemom z raňajok mi Mia kŕmi rovno do úst.
Pri západe slnka vchádzame do San Miniato, historické mestečko na kopci, s dvoma vežami a nekonečnom reštaurácií. V jednej z nich si dávame hamburger s hľuzovkovou slaninou, hľuzovkovým dresingom a hľuzovkovými zemiakmi. Celá oblasť je očividne veľmi vysadená na hľuzovky, našli sme na mape agentúry, ktoré za 300e na hlavu ponúkajú all inclusive denný program chodenia po lese so psom, vykopávania hľuzoviek, ktoré snáď nájde, a potom varenie a konzumácia jedál z vášho nálezu. Ak sa pokazí pes a nič nenájdete, za tie prachy sa snáď pán organizátor podelí o svoje zásoby. Každopádne, burger bol super. Aj tatarák. 🤤
Leave a Reply