Pán domáci, jeho meno budiž pochválené, nám ráno prináša čerstvý crossfit a espresso. Chuťovo výborné, energeticky nedostatočné. Tentokrát sme ale pripravení a šupneme si k tomu ešte po 3 vajcia s chlebom, nech máme z čoho šliapať.
Hneď po zobudení to vypadalo, že dnes nič neuvidíme, lebo hustá hmla. Tej sa však dobre mierenou retardáciou vyhneme, lebo keď sa o pol 11 pohneme, už po hmle neni ani stopy. Dnešná pasáž kopíruje Via Francigena, až na občasné viac či menej úmyselné odbočky. Ani mapy.cz ani neplatený Komoot, aj keď vedia importovať gpx súbory, nemajú navigáciu 🤦♀️
Dnes máme pred sebou len zopár menších kopcov a Mia sa tak teší z výhľadov, že vraví, že to šliapanie hore je za odmenu. Naučili sme sa talianske slovo “frana”. Po nedávnych dažďoch chýba tu kus vinice, tam kus asfaltky, zosuvy pôdy sú tu v móde. Zákazy vjazdu sú ale len odporúčané, vždy si vravím, že keby to platí aj pre bajky, bola by pod tým cedula, že “naozaj platí aj pre bajky”, tak ako na tom hrade vo Fosdinovo. Nie že by sme do tejto konkrétnej ulice teda nevliezli, to sme samozrejme spravili, len ma to upozornilo na možnosť výskytu týchto cedulí 🤷🏼♀️
Z hradu do doliny vedie pekný zjazd, ktorý prerušujú len nadávky na zlý asfalt s dierami. Okolo začínajú vinice a sady olivovníkov. Občas dáky osamelý citrónovník alebo pomarančovník. Tých vidíme požehnane až na Piazza Aranci v meste Massa. Cestou tam obdivujeme mramorové bane – miestny región je známy rozoberaním kopcov na obkladačky, dokonca aj obrubníky z mramoru sa občas vyskytnú. Máme mnoho času všetko okolo obzerať okrem iného aj preto, že sa im pokazila závora a kým som Miu prehovoril ju podliezť (“Mňa zabije Frecciarossa, vieš ako rýchlo chodia? 300 kilometrov za hodinu!”), ubehla pol hodina.
Kúsok za Massa začína tretí kopec dňa. Ja som bol silno proti, lebo namiesto neho sme mohli ísť pekne po rovine s autíčkami, prísť rozumne skoro do Pietrasanta, pozrieť si parádny mramorový kostol a sochy na námestí, odísť do hotela v Lido di Camaiore a s energiou nazvyš si dať večeru v dáku kresťanskú hodinu. Takto prenášame bajky cez zátarasy, bezhlavo sa vrháme do ďalších zákazov vjazdu a vôbec. Kostol nám zavreli pred nosom a pizzu tlačíme až pred 22. Som znavený.
Leave a Reply