Ráno chceme byť čo najskôr na ceste, nech si to mafián domáci s našim prežitím nerozmyslí, a tak sa spakujeme na nás netradične rýchlo. 9:30 sa už valíme do vedľajšej doliny, plní elánu a túžby po lepšej káve, ako nám dodala pani mafiánová.
Tej sa nám však dostáva až o dobrú hodinu a pol v Calestano. Po ceste vidíme tonu dedkov v cyklotrikotoch na bajkoch čo stoja aspoň dvojnásobok ceny našich. Vypadá to, že si domov dôchodcov dal výročnú jazdu a každý rozbil svoje dôchodkové prasiatko a nakúpil Pinarellá.
Stúpanie k Paso della Cisa ujde celkom rýchlo. Celý čas sa priebežne dopujeme cukrom a šetríme sily na úsek, kedy už konečne začne to silné stúpanie, až sa zrazu ocitneme pred vrcholovým pohostinstvom. Teta ale odmieta variť, tak nájdeme alternatívnu, očekujeme kaplnku, pofotíme seba a ostatných pred cedulou označujúcou sedlo a ideme naspäť dole.
Vo vyhliadnutej reštaurácii je prázdno, pani domáca vraví, že sme prišli neskoro. Keď nás ale nájde na lavičke pred vchodom, ako smutne okusujeme tehlu parmezánu, jej pohostinná povaha zvíťazí a spraví nám aspoň 2 sendviče. Po jedle sa hodí káva, tak idem ohúriť hostinskú a bezchybnou taliančinou jej poviem “Môžem uvariť dve kávy”. Teta prikývne a spraví mi ich 🤦♀️.
Pokračujeme v zjazde. O necelú hodinu sme v Portremoli, kde už tradične vlezieme do zákazu vjazdu a vynoríme sa na hlavnom námestí. Toľko zákazov ako tu som už dávno neignoroval, ale viete ako – “Quando sei a Roma, fai come i romani.”. Tlačíme zmrzku a lokálne koláčiky, niečo ako štvorcový sendvič z kúpeľnej oplátky plnený krémom z vajec a masla, je to dosť solídny mls. Mia chce dáke na cestu, ale potom si uvedomí, že by v tomto počasí vydržali asi tak 3 minúty a potom by vytiekli do tašky.
Ďalšia zastávka je v mesta Aulla. Vyberali sme ho preto, že sa ľahko pamätá a mali by tu byť obchody s potravinami. Mesto ako také je fakt hnusné, takže moc neotáľame a dáme si posledné stúpanie na ubytovanie za mestom, kde máme izbu za 43e aj s raňajkami a práčkou. Rentiéri medzi čitateľmi plačú, naše šetrivé duše jasajú, apartmán (!) je parádny, má aj kapuru na parkovanie bajkov, aj izbu s gaučom na vybalenie plutiev, aj panoramatické výhľady. Keby nebolo mega zima, mohli by sme sa aj v bazéne čľapkať!
Zničíme všetko jedlo, čo sme nakúpili a ideme spať. Odhady sa rôznia, ale asi to dnes bolo čosi cez 1300m prevýšenia a necelých 100km.
Leave a Reply