Gurmánsky zážitok sa môže začať. Checkout o 11, to znamená, že odchádzame z ubytovania 1120, šak Taliansko. To nám ale dá kopec času ísť do najodporúčanejšej reštaurácie v dedine, kde máme raňajky v cene ubytovania, a kde sa už pomaly nezmestia nálepky Michelin na dvere. Ako chladničkové magnetky u svokrovcov!
Dedinka San Quirico d’Orcia je malá, takže nám nezaberie dlho ju pozrieť. Dnes má byť oddychový deň. Nejdeme Via Francigena, ale spoliehame sa na gmaps a ideme pozrieť do mesta Pienza, lebo tam má Mia “Want to go” na mieste, kde sa točila koncová scéna filmu Gladiátor. Dostať sa tam je trochu dobrodružstvo, na zjazde po poľnej ceste preletím ale cez riadítka len raz, keď sa mi koleso po blate šmykne do jarku.
Po stredne úspešnom pokuse o kinematografiu pokračujeme do mesta. Na poslednom stúpaní sa k nám pridá Simon z Belgicka, ktorý je osamelý, lebo jeho parťák, s ktorým chcú ísť dáku gravel etapu po Toskánsku a spať v sieti v kempoch sa dnes dakde stratil, a on sa nemá s kým rozprávať. Má bajk Kona Sutra a páči sa mu jeho geometria, že sedí vzpriamene, čo mu pripomína jeho XC bajk, ktorý inak používa. Po COVIDe dal výpoveď v práci, lebo tam bola dáka zlá krv a jeho kolegyňa ho ohovárala. S priateľkou sú už 14 rokov a majú dve deti, ale nechce s ním ísť na Island bez detí, lebo to dvojročné by to asi ťažko znášalo.
Teraz si hovoríte, že to bol isto masívny kopec, no nie je to úplne tak. Skôr si k nám Simon prisadol, keď nás našiel v reštaurácii v uličke tlačiť Pici al Ragú. Od nášho rozlúčenia po znovazvítanie stihol obísť mesto a kúpiť priateľke prsteň. Dobre škaredý, s opálom za 620e, ale ona je vraj architektka a bude sa jej páčiť. Snáď za 14 rokov postrehol jej vkus – a je pravda, že ako architektke sa jej dosť možno bude páčiť. Keď mu vravím, že je dáky veľký a že ho asi bude musieť dať zmenšiť (alebo zahodiť?), celý nadšený vraví, že ďakuje za radu a že teda ide po obede naspäť k zlatníkovi. Netuší, akú veľkosť prsta jeho mladá má 🤷🏼♀️
Každopádne, druhé super jedlo za nami, sú ešte len 4 poobede, rozmýšľame čo s načatým dňom. Dáme si zmrzlinu a pokračujeme v rozmýšľaní, je ešte len 5 poobede. Ja som za zostať v Pienze za 93e a chillax. Mia chce ísť do Montepulciana do hotela za 65e, a že veď je to len kúsok. Idúc stále podľa gmáp, ktoré vravia 64 minút cesty, si dáme single track z mesta do stredu ničoho, a stade dáko do kopca, až sa eventuálne dostaneme na hotel pred 7 večer, hladní a nie moc zrelaxovaní. Máme nastúpaných asi 600m. Aspoň mal hotel na Bookingu uvedenú reštauráciu (ktorá nefunguje), pranie (vraj až ráno, za 35e a 2h nám vyperú) a bazén (od júna)🤦♀️🤦♀️🤦♀️
Ideme pešo do jedinej otvorenej reštaurácie v okolí, lebo mesto ako také je na kopci a o 8 večer a megahladným sa nám už nechce robiť ďalšie stúpanie (keď sa pýtame na bus, recepčná sa smeje a hovorí dačo po taliansky), aj keď to má byť len 5 km. Logo reštaurácie je smutný hlinenný smajlík, ktorý vypadá ako my pri príchode. 1.2kg t-bone steak, ktorý sa tu volá Florentina (rozdiely sú hladnému cyklistovi a zvedavému čitateľovi ukradnuté), nám spraví náladu. Posledné a tretie gurmánstvo dňa splnené💪
Leave a Reply