Horta si a na Hortu sa obrátiš!
Kniha Oasis, verš 3:19, hitparáda Billboard Hot 100
Stredným ostrovom Azor sa hovorí Triângulo. São Jorge, Pico a Faial sú od seba na dohľad a premávajú medzi nimi trajekty, takže ich ľahko pozbierať ako Pokémonov, jeden ostrov denne.
Deň 8: São Jorge
Pôvodný plán bol prísť večerným trajektom a spať vo Velas. Zmeškaný let z konca minulej dobrodružnej kapitoly však rozhodol inak, takže ideme až ráno a celý ostrov tak musíme stihnúť za jeden deň. Riešenie? Súkromný pohonič s veľkým autom a ešte väčšou chuťou rozprávať. Substrát zložený zo šoféra amatéra, premotivovanej plánovačky a odovzdanej doktorky si objednal skúseného motovoccu.
Našu prvú zastávku, park Sete Fontes, stráži kŕdeľ hydiny, ktorý sa ale o návštevníkov bez jedla v rukách nezaujíma. Svojho času tu bolo 7 prameňov, či skôr takých malých jazier, ktoré sa plnili z dažďa a hmly a slúžili domácim na pitnú vodu. Aktuálne ich už netreba a ostrov stratil záujem o údržbu.
Ďalšia je syráreň v Beira, kde robia najznámejší syr ostrovov. Nevákuovo balený 24 mesačný je fajn s vínom a 36 mesačný si strážia, nikomu nepredávajú a domáci, ktorým sa ho dáko podarí vysockovať (krádeže? Vydieranie?) vravia, že sa dá použiť namiesto parmezánu.
Kostolík v Santa Barbara nám vocca vyhypeuje ako Sixtínsku kaplnku. Ha, jedine tak z Wishu. Na škále od tej reálnej po tú maľbu čo babička reštaurátorka robila (pamätníci opomenú) je niekde v strede.
Pomedzi to všetko výhľady a káva u pána Nunesa vo Fajã dos Vimes, kde kávovníky reálne rastú za domom, lebo mikroklíma.
Hlavná náplň dňa je zostup PR01 zo Serra do Topo do Fajã dos Cubres. Dediny Fajã sú relikvie populárneho ostrovného konceptu z minulosti, kedy domáci zobrali zo 2 kravy a na zimu sa s nimi presunuli z pastvín na kopci dole k moru, kde bolo predsalen o niečo lepšie počasie. Trasa vedie popri vodopádoch a hortenziách (áno, stále) a na konci sú dáke lagúny s mušľami. Na konci (so silami) je aj Barbi a isto rozmýšľa, na čo sa to nechala nahovoriť. Pri kostole nás vocca naberie do auta a rozpráva, ako cez zimu žijú z toho, že vozia decká po ostrove hore dole do školy, za čo nafasujú 45e od vlády.
Čerešnička na záver pre ľudí presvedčených, že taxikári a právnici sú všade morálna žumpa – keď sme voccovi dali peniaze čo si vypýtal, poďakoval a odišiel (zatiaľ mu netlieskame). O chvíľu sa ale vrátil, že zabudol, že sme platili zálohu a teda nám chce vrátiť 50e. STALO BY SA VÁM TO DOMA?
Deň 9: Pico
Ráno prechádzka po mestečku Velas a presun trajektom. Mal ísť ranný, ale je štrajk (istoty po 🇵🇹: dane, smrť, štrajky, hmla), takže ide len obedný. Dračí ostrov sme nechali za chrbtom a na Pico, v meste Madalena preberáme auto a spúšťame zrýchlený režim sightseeingu.
Prvá zastávka: degustácia vulkanického vína. Vinič tu rastie v ohrádkach z lávových kameňov, ktoré ho vraj chránia pred vetrom a robia viac tepla. Domáci sú naň neskutočne pyšní a podľa toho ho majú aj nacenené. Podľa mňa je kyslé a prospelo by mu vliať doňho 50/50 Sprite. Najzábavnejší fakt z rozprávania bol, že dáko v 18/19 storočí robili 9m litrov vína ročne, ale potom chceli experimentovať s koreňmi červeného z Ameriky a choroby, ktoré si takto naimportovali im vyhubili skoro všetko pôvodné hrozno (a už robili len 25 tisíc litrov). Teraz sú naspäť na 1m.
Počas čakania na náš termín prehliadky stihneme vyhliadku na “čerstvé” vulkanické útvary na pobreží – ostrov má len 270 tisíc rokov a naposledy buchotal 1718. Nachádza sa tu aj najvyšší vrchol Portugalska, vrch Pico s výškou 2351mnm, ktorý je väčšinou zahalený hmlou, ako inak.
Následne nás hmla eskortuje k lávovej jaskyni Furna do Frei Matias, kde najprv preliezame plot na súkromný pozemok chudáka farmára, kde jaskyňa býva, a následne preliezame jaskyňu svietiac si mobilmi a v šiltačkách ako českí amatérski speleológovia veriaci na dobro a milosrdenstvo podzemných lávových trubíc.
Pri jazere Lagoa do Capitão nás na parkovisku čaká ďalší diel našej obľúbenej série Parkovisková hydina Azorských ostrovov. Večera v São Roque do Pico je super; varia nám Brazílci (iní). Krava do burgeru nezomrela vôbec zbytočne a pri platení im sľubujem, že ak sa vrátime na ostrov, určite sa vrátime aj k nim.
Deň 10: Faial
Ranný trajekt nás vracia do Horty – presne tam, kde náš zmeškaný let rozhodol, že táto dovolenka bude mať dej a drámu. Natlačení cukrom z raňajok vyzdvihneme ebiky a šliapeme stredom ostrova hore a doľava. Barbi ujovi bicykliarovi vravela, že jej bežná dĺžka cyklotúry je približne nula kilometrov, tak sme spravili kompromis a naplánovali 50. Cieľ je maják Capelinhos. V roku 1957 sa vedľa neho z mora vynorila sopka, pol ostrova zasypala popolom a Faialu pribudol kus pozemku zadarmo – snáď jediný developerský projekt v histórii, po ktorom ceny klesli a polovica obyvateľov emigrovala do Ameriky. Maják dnes trčí z popola skoro 2km od pobrežia ako pamätník a podzemné múzeum o sopkách je prekvapivo dobré aj pre ľudí, ktorých geológia inak spoľahlivo uspáva (napríklad keď tam dedinčania na videu rozprávali, ako začala sopka metať šutre, a tak sa na to šli všetci pozrieť, až kým ich dakto kompetentný vyhnal, aby ich spomínané šutre neukameňovali). Pri vstupe do múzea je príjemné počasie s jemným vánkom, o hodinu sa informačne obohatení vynoríme v hmle a vetre, v ktorých réžii prebehne náš návrat južnou cestou. V meste uschneme a dávame si pizzu z tej istej pizzerky, z ktorej pochádzala naša darovaná pizza spred pár dní – tentokrát zaplatená, čo je pre náš spoločenský status a karmu výrazný pokrok.
Pohybu bolo na jeden deň dosť. Máme podozrenie, že sa nám napriek snahe nepodarilo Barbi namotivovať na diaľkové bajkovačky. Na jednej strane nemusíme kupovať väčší stan, na strane druhej stále nikto zo skupiny nebude vedieť expertne zašiť črevom zebry preseknutú pneumatiku v Subsaharskej Afrike.
Spíme v stane v glampingu na čiernej pláži Almoxarife.
Trojuholník uzavretý, ilumináti spokojní.
Leave a Reply