Štvrtý deň vyhlási Mia za oddychový. Oddychový deň v jej podaní znamená botanickú záhradu, múzeum v pevnosti, staré mesto, pláž a ďalšie mesto navyše. Barbi ako doktorka vie spoľahlivo rozpoznať prvé príznaky vyčerpania; Mia ako premotivovaná organizátorka ich vie rovnako spoľahlivo ignorovať.
Botanická záhrada v Ponta Delgada je dedičstvom týpka Antónia Borges da Câmara de Medeiros a jeho potomkov. On sám zbohatol na pomarančoch – než im, ako som už spomínal, pomarančovníky vykapali. A tak si zo smútku a s vidinou zanechávania trvácnejšieho dedičstva, ako sú len akési deti, vysadil exotickú záhradu so sadenicami zhromaždenými od jeho obchodných kontaktov z pomarančovej doby, a pre prípad požiaru pridal romantické umelé jaskyne a grotá z lávových kameňov. Tak sa buduje dedičstvo, do psej matere!
V pevnosti Forte de São Brás je vojenské múzeum, čiže pušky za sklom, mažiare pred sklom (tie dlhoprstý turista neodnesie) a protilietadlové štvorhlavňové guľometovozíčky vyrobené podľa plánov zbrojovky z Oerlikonu (to je naša mestská štvrť!) na záhrade. Barbi má najčírejšiu radosť z miestnosti, ktorú som ja prešiel bez zastavenia. Sú tu vystavené železné katetre a elektrokauterizačný kufrík a museli sme sa sem všetci povinne vrátiť, aby sme ich patrične poobdivovali a ocenili, o čo lepšie sú tie moderné. Akurát sa tie železné katétre dali dlhšie sterilizovať a pchať do pipíkov, zatiaľ čo súdobé jednorazové z medicínskeho silikónu treba po niekoľkých desiatkach použití zahodiť #slovenske_zdravotnictvo
Starému mestu nevenujeme priveľa pozornosti, doplníme hladinu kofeínu a pastel de nata v krvi a celé to zavŕšime návštevou BYD obchodu, že keď už je zo mňa motorista (sebe). Opúšťame Ponta Delgadu a mierime na východ. Pláž Baixa d’Areia má čierny vulkanický piesok a mizerné počasie. Vo Vila Franca do Campo sa z wiki dozvieme, že to bolo kedysi hlavné mesto ostrova, až kým si ho na pretras nevzalo v roku 1522 zemetrasenie a následný zosuv pôdy nepotešil vybraných 5000 nešťastlivcov a ich bývalé bývania. Vtedy hlavné mesto radšej presunuli do Ponta Delgada. Zbytok dediny je zaujímavý len tým, že má supermarket a miniostrov s krásnym kruhovým jazierkom, ktoré ale vidíme len na fotke na Google mapách.
Videli by sme ho aj z hora z kaplnky Nossa Sehnora da Paz (“Víte co to je pasy, pane moderátore?”), nebyť toho, že znova prišla hmla. Meh.
Záver dňa (uf) patrí už len neogotickej kaplnke pri jazere Furnas, Ermida de Nossa Senhora das Vitórias. Tú dal postaviť jeden pomarančový magnát (zase. Že ja som za mladi nepestoval 🍊🥲) svojej žene po smrti. Romantické a drahé a v hmle veľmi mystické – ale aj tak si myslím, že pred smrťou by ju asi ocenila viac.
Nordeste je región, kde berú vyhliadky smrteľne vážne. Cestou od vodopádu Salto do Prego je každá vyšperkovaná kvetinovými záhonmi, fontánkami a vymanikúrovanými trávnikmi, ako keby obecný úrad najal stádo dôchodkýň a dal im neobmedzený budget na semiačka a koks. Portugalci proste vedia, že k výhľadu patrí hortenzia a lavička so strieškou. A gril. Podľa množstva grilov tu je grilovanie tradičná aktivita zapísaná v UNESCO, národný šport a aj najobľúbenejšie voľnočasové hobby.
Nabažení výhľadov a spečení poobedným slnkom sa schladíme v prírodnom morskom bazéne (studený, ako inak) a cestou naspäť do nášho bytu vo Furnas (kde sa vlhkosť vzduchu ledva dostane pod 80% i s použitím odvlhčovača a naše vypraté prádlo asi nikdy, NIKDY! neuschne) stihneme ešte park Ribeira dos Caldeirões s vodopádmi a starými mlynmi, čo vyzerá skoro ako Hobbiton s hortenziami. A ešte vyhliadku na jazero Furnas, kedže v čase nášho príchodu k odbočke náhodou nebola hmla.
Deň zakončíme v termáloch Poça da Dona Beija, ktoré majú otvorené skoro do polnoci. Voda málo teplá, ženy sú ale nadšené, že ňuňu svetielka. Ja by som sa za 17e radšej ako v bazéne (s ľuďmi) tlačil v bare (koláčmi a pivom. Áno, bar tu má koláče a áno, treba to zaviesť globálne).
Šiesty deň je o ďalších vodopádoch na severe (je ich tu kopa, ale nakoniec sa nám s Barbi podarilo Miu presvedčiť, že 2 budú stačiť) a o samotnom Furnas – meste, ktoré vraj spoznáš skôr nosom ako očami. Popravde sme sa s Miou obávali, že to bude ako Rotorua na Zélande, skade sme odchádzali so znecitlivenými nervami v nose a garderóbou vysírenou na mesiace dopredu. Tu to bol skôr občasný závan síry, buď z fumarolčeku od jazera, alebo z niektorého konzumenta lokálnej špeciality cozido (haha). Miestni kuchári do fumarolých dier zakopávajú hrnce s mäsom a zeleninou. Po šiestich hodinách vyhrabú hotový guláš – nadšení z geotermálneho varenia a z toho, že turista platí extra. Lenže, sopka ti spraví obed, ale okoreniť by si ho mal ty, mister kuchár! Za mňa 3 z 10 obsidiánových tanierikov.
V parku Terra Nostra je termálny bazén veľkosti rybníka, ktorého voda má farbu rybníka (s blatistým podkladom). Namiesto fúzatých kaprov je to tu plné fúzatých rentiérov, ktorí prišli osmoticky nasať železo. Okolo bazéna je botanická záhrada plná stromov a prázdna rentiérov, to sa mi páči viac.
Potom sa ešte prejdeme po meste a jeho parkoch, okrem iného nachádzame aj parádny park s ďalšími fumarolmi a prameňmi (prekvapivo žiadni turisti, nechápeme. Asi preto, že toto je zadarmo?) a tiež jeden megahorúci termálny prameň, kde si lokálci máčajú nohy a pobádajú nás, nech to skúsime tiež – vraj prvých 10 sekúnd to treba v tej 44 stupňovej vode vydržať a potom to už bude dobré.
Siedmy deň je dňom odchodu zo São Miguel a tiež dňom, kedy nás ostrov naučí poslednú lekciu: nikdy never medziostrovnému letu. Ráno si ešte prejdeme park Grená s vodopádmi a škriekajúcimi pávmi a po južnej ceste s pár vyhliadkami sa vrátime nakŕmiť a vrátiť auto v Ponta Delgada. Načas. Pripravení. Na letisku sa dozvieme, že náš večerný let na Faial bude meškať. Najprv 2 hodiny, potom 4. Výsledkom je prílet na Faial po 22 a príchod do Horty po 23, keď je už všetko zatvorené. A my sme na to neboli pripravení, taška s jedlom má v sebe pol sáčku vločiek a to nie je moc šmak. Ale kto sa nehanbí, ten nepôjde spať hladný! Okoloidúci Brazílci boli tak zaskočení mojou ponukou na odkúpenie 2 krabíc so zvyškami pizze čo niesli (#mysteryshopping), že mi ich dali zadarmo.
Chutila báječne.
Leave a Reply