„Hahaha Tretí ostrov lolz.” — Gonçalo Velho Cabral, moreplavec s kreatívnou krízou, rok 1427
Trojuholník je za nami a nasleduje ostrov, ktorého meno je úprimnou výpoveďou o stave objaviteľskej fantázie v 15. storočí. Terceira znamená Tretia, lebo ju našli tretiu v poradí, hurr durr. Pôvodne sa síce volala Ilha de Jesus Cristo, ale to sa blbo vypĺňalo číslom do lodných denníkov a okrem toho sa im prejedli náboženské názvy. V súčasnosti inak veci číslom volajú už len väznice (klientov) a Musk (deti).
Deň 11: Terceira
Taxík idúci 80 na 40 mi ukáže, že sa ešte mám kam posúvať. Pristávame na Lajes, kde si civilné letisko požičiava dráhu od americkej leteckej základne – Američania tu sú od druhej svetovej a v marci 2003 si sem Bush, Blair a Aznar zaleteli schváliť ultimátum pre Irak. Zbrane hromadného ničenia nenašli dodnes, fotky zo summitu vyšli pekné 🛢️🛢️🛢️
V požičovni mi teta odovzdá kľúče od auta s manuálnou prevodovkou, lebo automat stál x2.5 a teda, lakomý pološofér = veľká komedia. Mia navyše vravela, že Terceira nemá moc kopce. Nevravela, že Terceira JE kopec (okrem runwayu, a tam ma s autom nepustili). Po desaťminútovom šaškovaní s rozjazdom mi na prvých 20 metroch motor kape asi 3x, tak pre vyššie dobro auta a posádky radšej spravím po parkovisku ešte 7 kolečiek pre šťastie a potom sa púšťam do premávky. Áno, aj takýmto ľuďom dávajú do ruky auto 😅
Vyhliadka Serra do Cume (545 metrov, pochopiteľne do kopca) ukazuje slávnu manta de retalhos – šachovnicu políčok oddelených múrikmi a hortenziami, ktorá vyzerá jak zaplátaný Boženkin paplón – keby Božena mala štyritisíc hektárový paplón a pásla na ňom tridsaťtisíc kráv (toto prirovnanie je len trochu pochybné). Kravy na Terceire inak opäť vedú nad ľuďmi počtom aj celkovou životnou spokojnosťou.
Pobrežie v Biscoitos je rozlámané na čierne lávové keksíky, podľa ktorých sa miesto volá, a pomedzi ne natiekli prírodné bazéniky s vodou tradičného chladného typu. Vinič verdelho tu pestujú v ohrádkach z lávových kameňov ako na Picu; degustáciu tentoraz vynechávame, lebo trápiť sa kyslým vínom za 50 euri netreba každý deň.
Hlavnou atrakciou ostrova je Algar do Carvão – vyhasnutý sopečný komín, do ktorého sa dá po schodoch zísť dákych 90 metrov. Steny sú bazaltové a to sivé, čo vidíme, sú vraj baktérie. Ľudia z infocentra sú nadšení mojou otázkou “čo by sa mi stalo, keby to oblížem?”, ale nevedia. Na dne jaskyne je jazierko z dažďovej vody, ku ktorému sa ale nedá ísť, lebo schodisko vraj dizajnovali na 10 návštevníkov denne a teraz ich majú pár stoviek, takže sa boja dopravnej zápchy. Zo stropu rastú kremičité stalaktity, vraj svetová rarita.
Kúsok odtiaľ pri fumarolách (vedeli ste, že je to TÁ fumarola? To, že na infotabuliach nerozumiem polovici slov, čo používajú na opis sopiek a ich vystrájania v minulosti sa ukázalo prospešné aj pre moju slovenčinu) Furnas do Enxofre si pochodíme a poňucháme – São Miguel nás vytrénoval a zápach správne identifikujeme – smrdí tu geológia a nie konzumenti cozida (tu ho aj tak nevaria; varia namiesto toho alcatru – slowcook hovädzie v hlinenom hrnci – bez sopky, ale zato s korením).
Spíme v meste Angra do Heroísmo – je to najstaršie mesto Azor (1534) a od roku 1983 v UNESCO. Ak ste si mysleli, že komplex menejcennosti majú len vodiči Cybertruckov, Jeepov a BMW, tak vedzte, že celé meno tohoto mesta je Very Noble, Loyal and Ever Steadfast City of Angra do Heroísmo 🫡 Silvester 1980 tu oslávili zemetrasením, ktoré položilo veľkú časť mesta, ale poskladali ho nazad tak poctivo, že z toho bol zápis do svetového dedičstva. Prídomok „do Heroísmo” mestu prilepila kráľovná Mária II. za vernosť liberálom v občianskej vojne. Celkovo je história mesta prepchatá (stredne) dôležitými udalosťami, napríklad sa sem utiekali rôzni zhrdení monarchovia Európy. Prvá vojenská udalosť sa tu odohrala 1581, kedy Španieli zaútočili na ostrov, že ho teda obsadia a tým získajú kontrolu nad celým Portugalskom. Lenže po vylodení sa do nich najprv pustili selláčky s hrablámi a vidlámi a následne na nich farár Pedro poštval 1000 kráv, ktoré ich promptne podupali a Španieli dead. Toto je možno inšpirácia pre lokálne touradas à corda: od mája do polovice októbra tu po uliciach púšťajú býky na lane a dedina sa chodí pozerať, kto vie najlepšie skákať a kto naopak dopadne ako Španieli z histórie.
Deň 12: Terceira (plus mínus jenna Barbi)
Doobeda dopijeme v Angre kávu a vezieme Barbi na letisko. Pohýbanie sa do kopca v rannej špičke mi domáci prepáčia, aspoň na niečo sú tie nálepky na autách z požičovne dobré (keď už nemám veľké D ako debil). Trio sa scvrkáva na duo a výprava prichádza o jediného člena s atestáciou, takže odteraz diagnostikujeme cez Google a liečime všetko maximálne tak ibáčom.
Poobede šliapeme trasu Mistérios Negros. Čierne lávové dómy vyrástli pri erupcii v roku 1761 a vtedajší domáci ich nevedeli vysvetliť, tak ich nazvali mystériá – vedecká metóda osemnásteho storočia v praxi. Chodník okolo Lagoa do Negro tvoria hlavne korene a blato, ale celá dvojhodinová prechádzka ma veľmi teší, lebo všade je mach a stromy zábavné a nie je tam ani hmla ani úpek a ani žiadni iní turisti! 5 z 5 machorastov a nadšený smajlík k tomu 🤩
Leave a Reply