Iznajár a jeho výstavné balkóny opúšťame na naše pomery extrémne skoro ráno. Tak skoro, že v tejto akože teplej krajine nám na zjazde z dediny mrznú prsty a dýchame obláčiky pary. Našťastie má jedna “old men café” v túto nekresťanskú hodinu o 9:30 otvorené a poskytne nám (rovnako ako všetkým tým starým chlapom, čo tam už sedia a pijú všeličo) cukor a kávu. Cukru potrebujeme dneska neúrekom – čaká nás totiž dlhý deň. Naplánovali sme si presun do Granady bez prestávok, aby sme zlepšili pomer plán/skutočnosť a aby sme si dokázali, že to zvládáme. Navyše budeme mať dosť konzumácie a oddychu vo veľkom meste.
Keď sme už pri plánoch, ten pôvodný nás mal viezť cez maličké dedinky po dedinských cestách cez olivové háje… veď to už poznáte. V jednom momente sa môžeme rozhodnúť medzi priamejšou cestou a strmšou cestou cez Montefrio. Mia o Montefrio počula, vraj slávne, takže si doprajeme extra stúpanie.
Mestečko je plné podivných ľudí a bordelu, ale 5 min pred záverečnou stíhame cukráreň, ktorá za to stála, takže zastávku hodnotím pozitívne. Kostol a hrad už mali zavreté (otváracie hodiny všetkých inštitúcií sú tu veľmi podivné a nikdy nevieme, kam nás pustia a kam nie). Pozreli sme si aj National Geographic vyhliadku (naozaj, tak vravia Google mapy) na dedinku, a teda z diaľky vyzerá fakt luxusne (lebo nevidieť ľudí a bordel).
Potom nás čakalo ešte trochu stúpania a parádne zjazdy cez olivami posiate kopce a divné žlté polia, ktoré sme nevedeli identifikovať. Rozhovory s AI k ničomu neviedli, ako špargľa to fakt nevypadalo.
Chvíľu nato začala v diaľke vykúkať Sierra Nevada a 15 km pred Granadou začal “vjazd do mesta”. Vjazdy sú väčšinou mizerné, otázka je iba ako moc mizerný ten ktorý bude. Granadský má našliapnuté na jednu z top priečok. Prechádzame cez ilegálne skládky odpadu, ghettá a slumy a trailer parky, štekajú na nás psy a celé je to po mizernej štrkovej/deravej asfaltovej ceste, vedľa ktorej občas tečie kanál. V meste je to o poznanie lepšie, ale prvý dojem zlý. Opravilo ho však množstvo gastro možností v okolí nášho ubytka – v snahe byť užitočný som ako ašpirujúci plánovač identifikoval zo 10 reštaurácií, ktoré by sme mali vyskúšať (a bez otálania sme sa do toho po sprche pustili).
Čo robiť v Granade?
Úžasné turistov okrádajúce stránky ako Viator, ktoré nikdy nepoužívame, ale platia Google dosť na to, aby boli vo vyhľadávaní prvé, ponúkajú takýto zoznam aktivít (top 10):
- Alhambra & Generalife Skip the line Small Group including Nasrid Palaces
- Tickets : Alhambra and Nasrid Palaces Granada Last-Minute
- Skip The Line Alhambra and Generalife Guided Tour
- Alhambra Experience – Explore Nasrid Palaces & Generalife Gardens
- Premium Private Tour of the Alhambra of Granada (includes tickets)
- Granada Private Alhambra Tour includes Nazaries Palaces
- Alhambra tickets with Nasrid Palaces + Tourist Train
- Granada Alhambra Group Tour includes Nazaries Palaces
- Alhambra and Nasrid Palaces: Skip-the-line Ticket and Local Guide
- Alhambra Guided Group Tour (Tickets included)
Väčšina cien začína na 100e (lístok stojí 22e?) za človeka a popravde, chodiť s tupou tlupou turistov sa nám nechce. Ideme ale do tej Alhambry, že nech nám dajú lístky a že si ju kukneme. Vedeli sme, že lístky na takúto top atrakciu treba bookovať dosť dopredu, ale to sa nám ťažko realizuje, keď častokrát nevieme ani deň vopred, kam nás naše kvadricepsy, kolená a kolesá dovezú. Každopádne, chceli sme skúsiť, že či náhodou nejaké lístky by sa niekde predsalen neobjavili. Že požmurkáme na tety. Na recepcii stoja asi 4 a za okienkami ďalšie 4. Lístky sú vraj vypredané do konca mesiaca, a tak sa nám len zostáva čudovať, načo tam budú ony tieto 3 týždne sedieť, mrochty #job_security
Alhambra nealhambra, nie je všetkému turistovaniu koniec. Pozrieme si, čo sa bez lístkov dá, obehneme vyhliadky na Alhambru z druhej strany, katedrálu, ideme do múzea vedy a potom busom do Guadix popozerať podivné jaskynné domčeky. Dolný koniec dediny je normálny, cesty autobusy obchody, ľudia v tejto oblasti chillovali od doby bronzovej. Horný koniec je tak trochu Hobitín IX, aj keď sa volá Barrio de Santiago a tu ich napadlo si hĺbiť domy do kôp zeme a tufových šutrov.
Dnes je dosť z nich opustených a tie zostávajúce tiež asi nebudú veľká diskotéka, lebo kto (z nehobitov) by chcel bývať v kopci zeme?
Leave a Reply