Naša bieloruská hostiteľka nám na terase s výhľadom na celé horné porímie nachystá talianske raňajky a ako bonus 3 vajcia natvrdo. Pýtali sme si včera 4, a chceli zaplatiť, ale to odmietla, takže darovaným vajciam na paritu nepozeraj. Medzi rečou spomenie, ako by najradšej na pohľad zastrelila Lukašenka, keby ho stretne. Alebo on ju, jej angličtina nie je moc dobrá.
O 10tej sme v pohybe. Dnes je totiž dôležitý deň. Kúsok z dnešnej etapy sme prešli už večer, takže podľa iiných slov by to už malo byť zadarmo. Zadarmo ale vypadá inak a aj keď po asfalte, čaká nás možno pol kilometra stúpania. Z nášho ubytka v Campagnano di Roma cez Formello a Prima Porta sa napojíme až na červenú cyklocestu, ktorá nás zoberie okolo celého mesta až na ulicu vedúcu priamo k pápežovi do kuchyne, pred baziliku Sv. Petra.
Tramtarará!
Dosiahli sme cieľ! Síce cesta je cieľ, ale fotky spred baziliky sú konkrétnejšie a finálnejšie. Alebo sú cieľom kamaráti, ktorých sme si narobili po ceste? (Nakoľko sme sa skoro s nikým nerozprávali, tak o tom silno pochybujem. Spoznali sme len Simona a 3x sme sa pozdravili s jedným iným cyklobráškom, naposledy práve na tomto námestí).
Ak je moja počítačka presná, máme za sebou dákych 950 km a 10500m stúpania. A dúfam, že presná je, lebo inak trávila tie hodiny klikania na Komoote zbytočne 😅
O Ríme písať je zbytočné. Kto bol, vie, že už len vymenovať všetky historické miesta z jednej krátkej poobednej prechádzky by zabralo zbytočných písmeniek na tri instagramové posty (hovoriť o zbytočných písmenkách ako autor tohto blogu je trúfalé, ale vidíte, ako sme dopadli). Kto nebol, mal by niekedy ísť. Mám pocit, že stavby, ktoré by v iných mestách boli highlightmi, sú tu len tak mimochodom pohodené na ulici.
“Nech sa páči, autobusová zastávka. Hej hej, je to budova s iónskymi piliermi, o ktoré Kristovi súčasníci chodili oprieť moč cestou z trattorie po 6 amforách vína, a čo? Autobusy chodia v nepárnu hodinu v párny mesiac, ak je teplota nad 15 stupňov. Veľa šťastia!”
Neupratané postrehy:
– pôvodný sekundárny cieľ stihnúť biely dym zo Sixtínskej kaplnky sme nesplnili, ale aspoň sme takmer stihli inauguráciu nového pápeža. V tom Vatikáne sa všetko hýbe dáko prirýchlo, na naše spomalené tempo… V čase nášho príchodu už však asi boli na obede, pápež sa napchával čikágskou pizzou z hlbokej panvice, zatiaľ čo talianski kardináli potajme robili gestá na ochranu pred zlom. Námestie bolo prázdne, z 150k ľudí zostalo 500, a to sem rátam aj turistických voccov, vreckárov a psov
– Stojíme 15 minút v rade na tiramisu, ktoré pripravuje jeden Japonec (?) ručne pre každého. Je dobré. Miino sťažovanie sa, že tu zjedla príliš málo tiramisu, klesá na intenzite
– doprava v Ríme (a celkovo v kraji Lazio) je pocitovo nervóznejšia a chaotickejšia ako predtým. Prvýkrát na nás trúbia v jednosmerke – a to ich prejdeme denne aspoň 10. Za odmenu v Ríme jazdíme na centrálnej 4 prúdovke po deliacej strednej čiare, keď naša strana stojí, a nikto nás nezrazil.
– v Ríme sa prekvapivo celkom fajn jazdí na bicykli, hlavne treba nerobiť náhle pohyby a byť asertívny
– keďže tu máme len jedno poobedie, vyhliadneme si solídnu reštiku – 85000+ reviews a 4.7 reštaurácia Tonnarello nás namotivovalo, cestoviny aj rímska focaccia boli super. Jediný problém obeda je český párik od vedľajšie stola. Zbohatlík s kabelkou hodinu presviedča cicku s najkačacejšími perami na svete, aby si nechala platiť zdravotné od neho a nie od Romana, lebo inak skočí z balkóna a to by bolo vážne. Fakt.
– v Ríme je drahšia káva aj zmrzlina. Nie nutne lepšia. A veľa hluku. A to už ani nehovorím o počte turistov (minulý rok vraj prišlo 35m ľudí). Ale my nie sme turisti, my sme pútnici 💪🏼
Leave a Reply