Ráno v Pavii na našom romantickom apartmáne dojedáme varené vajcia zo včera a plní energie vyrážame von. Vyrážanie je trochu ako z komédie, lebo nás čaká jazda najpomalším výťahom na svete. O 11 sa pohýňame – ale lepšie zbalení, plutvy sedia ako pribité a sme pripravení na výkon.
Po ceste sa zastavíme pri hrade (za peniaze, nemáme čas, a premeškal som včerajšiu zľavu za narodeniny) a pri Einsteinovom dome (zavretý). Prekľučkujeme von z mesta a napájame sa na Via Francigena. Mia to asi vedela, ja som prekvapený. Celá cesta by mala 3268km a začína v Canterbury. Večer stretneme Belgičana, ktorý ju kráča už 7. rok a tipuje, že mu potrvá ďalšie 2. Ale to predbieham.
Jazdenie v tomto meste je za trest. Nie ani preto, že by nás chceli zraziť autíčkari, ale preto, že cesty sú z “mačacích hláv”. V úvodzovkách. Lebo zatiaľ čo v takej Prahe sú mačacie hlavy pekné, jedna vedľa druhej, ako ich tam Sergej s Igorom nasádzali, potom ako im ich Pepan nakrájal na viac menej kocky, tak tu sú použité riečne kamene, ktoré Giacomo kvázináhodne povyberal pri potoku Ticino a potom ich Lorenzo s Giuseppem postrkali do cesty ako im pod ich obe ľavé ruky prišli a zasypali pieskom. Einstein na tieto cesty isto nadával v listoch priateľom, ale o tom miestni historici mlčia.
Cesta nás onedlho zavedie na hrádzu a už z nej nepustí. Celkovo dve tretiny dnešného dňa môžem bez nadsádzky nazvať “Demonštrácia pripravenosti miestneho regiónu pre prípad rozvodnenia rieky Po”. Okolo hrádze sú vysadené sady topoľov, ktoré vraj rastú rýchlo, a tak z nich za 10-15 rokov môžu byť nočné stolíky a drevotrieska. Po ceste plašíme stáda oviec a ibisov. A takých malých bielych vtákov, ktoré neviem ako sa volajú.
Chvíľu ideme len tak rýchlo, ako nám stihnú robiť cestu. Až nás to omrzí a cestárov predbiehame.
Celý deň nám hrozí dážď, ale nakoniec tých pár kvapiek, ktoré nám spadli na hlavu pred reštauráciou Best Tandoori bola len konšpirácia, aby sme sa šli schovať dnu a dali si 4. espresso dňa.
Na ubytovanie do Piacenza prichádzame za svetla, zhrabneme balíček koláčov z Too Good To Go (cyklista koláče môže), pri platení za večeru a izbu nám teta vraví 95e. Pýtam sa anglicky, či by tam nemala byť ešte turistická daň 2e. Teta že jasné, že rozumie, ak zaplatím v hotovosti a nie kartou, bude to dokopy 90e. Presvedčivá!
Leave a Reply