Môj nevinný nápad dať si dobrú taliansku pizzu Mia poňala ako plánovaciu výzvu a naordinovala nám Giro delle Strade Italiane na najbližšie 2 týždne. Predpoveď počasia na máj v Zurichu zatiaľ vypadá nešťastne, takže výlet vypadal ako dobrý nápad. V Taliansku je ale predpoveď úplne rovnaká a mne sa už hlavou ženú flashbacky z Islandu 🤦♀️
Prípravy nám zabrali dlhšie ako sme čakali, odchádzame na moje narodeniny, a celé to mám teda navyše ako darček. Ale ako oslávenec si vyargumentujem vstávanie až o 7, takže dáke pozitívna by sa našli.
Vlakom na 3 prestupy a málo spánku sa dostaneme do Milána. Dalo by sa na 1 prestup a viac spánku, ale to bolo o 14 CHF drahšie. Ono totiž, tie švajčiarske sedlá na ceste Zurich Miláno sú dosť vysoko a po zime máme síce silné kvadricepsy a hemstringy, ale mizernú kondičku a hlavne delikátne zadky, takže tie prevýšenia na rozjazd by nás asi zabili. A koho zabije prvý deň, ten nemôže trpieť dalšie týždne, a o to tu predsa ide.
Miláno sa od našej poslednej návštevy moc nemenilo. Možno pribudli dáke mrakodrapy a diery v asfalte a ubudli predajcovia krmiva pre holuby pred Duomom, ale inak same same. Cieľom dňa je vymotať sa z mesta, po ceste doplniť krmu a kofeín, a vyraziť na juh pozdĺž vodného kanálu Naviglio Pavese. V preklade Pavia Canal, čo je zhodou okolností to mesto, kam chceme prísť. A canal je vodný kanál, nie ten odpadový, a preto smrdí len občas.
Odísť z mesta, kde je človek obklopený turistami a pochybne vypadajúcimi lokálcami, je hotové požehnanie. Vo vlasoch (ha) len vietor (protivietor, samozrejme) a chumáče peľu kvitnúcich stromov… Bez preháňania, keby som silný alergik, omnoho efektívnejšie by bolo zadusiť sa v pohodlí domova igelitovou Tesco taškou a nie trepať sa ďaleko vlakom atď a potom zahynúť v poli medzi kanálmi obklopený nekonečnými alejami. Ale nie som, tak sa len neustále sťažujem, keď mi lieta ten biely sajrajt do očí, uší, ako aj všetkých ostatných telesných otvorov.
V Pavii majú aspoň 3 veľké kostoly, ktoré sú ale veľmi podobné a pozrieme si na striedačku len jeden z nich, Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta. Na striedačku preto, že ešte neveríme lokálcom natoľko, aby sme nechali naložený ručne poskladaný karbónový bajk nestrážený pred vstupom. Dávam tomu deň alebo dva a budeme s tým asi viac stotožnení (a #swissvibecheck, aj tak sú poistené) a budeme si môcť vychutnávať pohľady na oltáre obťažkané bustami pápežov spoločne.
Ďalej je tu Ponte Coperto, čo som najprv unáhlene preložil ako medený most, až kým nám v študentskom bare k aperolu a cestovinám naúčtovali coperto 1e a mne došlo, že to bude zakrytý most. Most má komplikovanú históriu, najprv tu dačo postavili Rimania, potom v 1352 dáki 🇮🇹 robotníci, potom im ho za druhej svetovej spojenci rozstrieľali, tak mesto zbytok odpálilo dynamitom a po vojne postavili aktuálny most. Miestni sú pyšní, že tu sedával Einstein a myslieval (a hlavne o tom písal v listoch kamošom), tak tam teraz tiež sedia a myslia 🤌🏼🤷🏼♀️
Leave a Reply