Zbohom ostrov, ahoj menší ostrov! 🏝️
Bali je prefláknuté, Lembongan síce patrí k Bali, ale má horšiu infraštruktúru a mizerný Internet, takže sa
človek cíti viac odrezane od civilizácie. A je stadeto (pre východňáre “stade”, ale chápete) bližšie k
peknému moru, takže sa dá potápať aj s menej vytrasenými vnútornosťami. Našli sme si ubytko 15m od dive
shopu, nech sa nemusíme capkať po súši ako naši prapredkovia jašterice, ale môžeme viac času tráviť vo vode,
ako naši praprapredkovia jednobunkofce.
Vysvetľovať potápanie nepotápačom je ako vysvetľovať elektrinu gelničanom, tak to nebudem moc preháňať. Je
tu príjemne, DS (dive shop, nie dunajsérda) má stredne nové vybavenie aj inštruktorov, mix Nemcov,
Francúzov, jeden Aussie a jeden Brazílec. Videli sme manty, delfíny, korytnáky, mantis shrimp (neviem ako sa
volá po slovensky, ale taká fakt naštvaná superhrdinská kreveta, vie rozbiť sklo na okuliaroch nožičkami a
vidí asi 5x lepšie ako my), morské choboty a vôbec.
Okolo ostrova je aj škaredé plytké more, kde miestni rastú riasy, ktoré potom predávajú kapitalistovi za
žiadne peniaze, a on ich pomele a vopchá do vášho krému proti vráskam. Je to neskutočný smrad, keď ich sušia
všade pri cestách. Spomeňte si na to počas svojej okrášlujúcej procedúry.
Dajú sa tu požičať klasicky skútre, ale na to sme sa stále necítili, a tak máme znova bajky. Zo 4 čo mali,
sme vybrali 2 najmenej hrdzavé s najpevnejšie utiahnutými skrutkami. Aby sa proste hýbalo čo sa má hýbať a
nehýbalo čo sa nemá. Ako posledný krok pri požičiavaní som sa spýtal na olej na reťaz, ujco mi nápomocne
oblial celú reťaz a zadné koleso niečím z PET fľaše, čo bol buď olej do motorky alebo prepálený z fritézy,
ktovie. Čo je isté je, že ráfiková brzda potrebuje nenaolejované koleso, aby fungovala 🤷
Na poslednej fotke na nás robí malá fľaša kávovej vodky psychologický nátlak, no my sa nedáme
#nenifriendshipakofriendship 🤝
Leave a Reply