Po včerajšej noci malých polárnych žiar a veľkej polárnej zimy vstávame o 10.
Voľný program zahŕňa návštevu vraj najlepšieho hotdog stánku s radom na 20 minút čakania, kde si šupneme hneď 4 hotdogy, väčšinou zo sobov. Flashback na cestovanie po Islande, kde boli hotdogy snáď hlavná zložka našej stravy (okrem cestovín s pestom).
Následne sa túlame mestom, kde vstrebeme kávu a informácie z polárneho múzea. V múzeu sme mali len hoďku času, tak sme museli dosť fičať (a aj tak nás nakoniec vyháňal strážnik). V skratke tam pojednávali o tom, čo všetko povodní osadníci lovili (všetko) a čo všetko z toho lovia ešte dnes (väčšinu). Ďalšia časť sa venovala téme Amundsen. Absolventi vysokej školy života vedia, že sa jedná o adekvátne lacnú Tesco vodku. Čo možno nevedia je, že to bol polárny objaviteľ a jedna z kľúčových postáv “hrdinskej éry objavovania Antarktídy”. Okrem toho bol prvý, kto dosiahol oba póly a preplával severovýchodnú pasáž. Dobrý týpek, Wikipedia vám povie viac.
Potom ideme k jazeru. Jazero má byť vraj dobré miesto na pozorovanie aurory zadarmenko, bez mikrobusu a jazdenia po okolitých štátoch. Nie že by sme my šli, ale vraveli nám, že sa bežne chodí do Fínska alebo Švédska naháňať.
Moje zostrené zmysly experta na Aurory, ktorým som sa po včerajšej noci stal, mi ale našepkávajú, že dnešné pozorovanie úspešné nebude. Ak ste ešte polárne svetielka naháňať neboli, a teda nie ste ekSKperti, možno by ste ani nepostrehli jemné zmeny v magnetickom poli zeme, alebo sotva badateľné spomalenie nabitých častíc solárneho vetra, ktoré kolíziami s molekulami v zemskej atmosfére Auroru vytvárajú… Ale aj tak by ste si asi všimli husté sneženie z ešte hustejších mrakov, cez ktoré nie je vidieť ani kúsok neba a teda ani kúsok Aurory. Jazero ako také bolo fajn, zjedli sme pri ňom škoricový šnek a vypili čaj. Inak bolo celé zamrznuté a zasnežené, takže ani z neho nebolo nič vidieť.
Porazene sa vraciame na hotel.
Leave a Reply