Z veterného kempu vyrážame s vetrom o preteky.
V našej reči to znamená pred 11. Cesta nás dovedie do mesta Kuldīga, čo je super názov, lebo znie ako niečo,
čo môžete povedať svojmu afroamerickému kamarátovi, aby ste mu pochválili jeho nový freš vohoz. Dáme si tu
jello, navštívime kafejnicu, výsernicu, pozrieme jednu svadbu so škaredou nevestou a bandu nemeckých (?)
dôchodcov brodiacich sa so sprievodcom v rybárskych gatiach po pás v potoku. Mesto sa za zlatých
nemeckonadvládnych čias volalo Goldingen, asi tu aj dáke zlato niekde mali, tak si prišli pamätníci
zaspomínať.
Na moste z mesta von mi pokynie iný starouš, nech sa mu pracem z fotky. Následne sa zastaví, že to nemyslel
v zlom, že si len chcel odfotiť ten najširší vodopád v Európe (je asi 250m dlhý, fajn, ale keď sa povie
vodopád, čakal by som niečo pôsobivejšie. Tento má výšku tak pol metra, tj všetky aktuálne zatopené
Bratislavy atď majú vodopády na kdejakom obrubníku? Meh), že je Austrálčan s Lotyšskými koreňmi a chodí sem
na fesťák ľudových piesní, čo sa koná každých 5 rokov. To akoby lietali slovenskí hrnčiari z Chicaga do
Terchovej🤦
Cieľ bol dosiahnuť mesto Kandava, lenže cyklúr mieni, masívny dažďový mrak mení. Chvíľu po strašidelnej
výstave bábik v dedine Sabile, ktoré vraj dáka šiši teta celý život zbierala alebo robila alebo čo (a teraz
z toho dedina profituje a každú chvíľu im mení šaty a preusporiadava ich 🤷🏼♀️), začína pršať. Berieme prvý
kemp, ktorý sa naskytne, menom Plosti. Fanúšikovia Ploštín punku opoznajú symbolickosť. Kempu šéfuje prvý
zhovorčivý Lotyš, a za pár peňazí nás nechá prespať vo vraj najstaršom kempe v LV. 95km.
Ráno prší. Teda, začalo to vypadať hrozivo, tak sme si celý stan preniesli do prístrešku a zvládli ho suchý
zbaliť. Nadšení vlastnou prezieravosťou počkáme na koniec dažďa a ideme. V Tukums zhltneme fínsky burger. V
Jurmale preklíname množstvo rozbitých ciest, ktoré nás sem doviedli. Síce sme pri ceste mohli spásať
čučoriedky, ale 1) boli kyslejšie ako tie tatranské 2) žrali nás pri tom ovady 3) silný plán dňa nepustí. Na
Jurmalskej pláži si dávame oddych, varíme kafe, žerieme konzervu makrely a chladíme nohy v Baltskom mori.
Keďže bolo ráno pod 15, ale podvečer cez 30 stupňov, na pláži je celá Riga.
Zbytok dňa bez väčších zážitkov. Pozreli sme počasie na najbližšie dni a bookli si hotel v Rige, aby nám
neodplával stan. Na hotel prichádzame pred 9, dáme si polievku s pivom a ideme spať. 111km.
Po 10 dňoch bajkovania a 800km dorazila pielgrzymka rowerowa do Rigy.
Leave a Reply