Les strieda pole strieda les strieda pole.
Mia súhlasí, že krajina je nudná. Človek – cyklista prejde zákrutu a vidí rovný kus cesty dlhý pár km.
Prejde ďalšiu zákrutu a čo? No to isté.
Hneď po pár kilometroch striedavého lesopola prídu dramatické oblaky a tak si to zamierime do dediny Rucava,
kde sa dá schovať na detskom ihrisku a uvariť si cestoviny. Dedina má jedinú pozoruhodnosť, a tou je obchod
LaTS, ktorý predáva alkohol hlava nehlava za „funny prices“, a tak je plný smädných Litovcov, ktorí ho doma
nedeľu po 15:00 (?!) nekúpia a stojí im výlet cez hranicu za to. Historicky bola asi nedeľu o štvrtej celá
Litva našrot.
Posilnení karbohydrátmi ideme z dediny o 20 a do kempu dorazíme pred 22, kedy začína tma. Kemp Vērbeļnieki
je rozľahlý, a tak máme pre seba celú jednu sekciu (na jej okraji je iný pár, ktorý sa rozhodol postaviť si
vtáčiu búdku alebo čo a od skorého ďalšieho rána mláti do dreva. Aj to je spôsob, ako na svoju hlavu
neprivolať hnev susedov). 94km.
Deň nato ideme cez mesto Liepāja, vraj tretie najväčšie v krajine, kde doplníme jedlo a cyklo výbavu. Pred
tržnicou stojí týpek s obrovským sudom kvasu, za pár eur nás radostne ponúkne. Keď píšem radostne, neni to
úplne tak, väčšina ľudí sa na seba/nás/vás bude len mračiť a zazerať, aj keď im dávate peniaze. Kvas sme
inak našli už v Litve (gira), a bude nás sprevádzať aj naďalej. Kto by nevedel, robí sa tradične z ražného
chleba a v týchto častiach sveta asi od 10. storočia. Príjemne sa pije a vraj pomáha s trávením. Ako keby
naše črevo potrebovalo pomoc pri tom množstve pohybu, čo tu máme. Ak príde covid V3, dúfam, že namiesto
kváskovania ľudia objavia kvasovanie 💪
V meste inak nič nie je (o tom, že práve v ten deň začal najväčší letný hudobný festival krajiny sa
dozvedáme neskoro), tak nasledujeme lesk strechy ortodoxnej baziliky a odchádzame na sever. Po rýchlom obede
v stredne opustenom wake board klube ideme ďalej a večer prichádzame do kempu medzi Jūrkalne a Ošvalki, na
pláži.
Tu niečo o baltických plážach: Väčšinou je tu megavietor. Nemať na sebe bundu a nebodaj sa namočiť do vody,
dostanem prievan na všetkých telesných otvoroch. To, že tu miestni škodoradostne namáčajú svoje ratolesti
beriem za rovnakú úchylku ako keď Fíni majú bábätká na balkóne v -30, či jak to hovoria legendy.
Ale keby kajtujem, tak mi ani šarkana netreba a celý deň môžem jazdiť na jednej štandardnej Tesco taške 💨
