Kto si mesto na kopci pozrie večer pred zjazdom, ráno vypadovku z mesta akoby našiel.
To samozrejme nie sme my, ale keďže Cēsis by malo byť pekné mesto, ráno sa premôžeme a vylezieme naspäť
kopec z kempu.
V meste znova vidíme svadbu, tentokrát je nielen nevesta škaredá a veľmi tehotná, všetci svadobčania si do
rovnakého obchodu, kde my kupujeme rajčiny a cestoviny, prišli kúpiť cigy a šampus. Divná svadba, low cost?
Okrem toho je tu fajn hrad, ktorý si môžu lakomí cyklisti pozrieť z fajn parku. Najnadšenejší som z čiernych
labutí, lebo sú hneď dve, a to je teda double black swan event! Z mesta chceme dobrodružne vyjsť iným
zjazdom, no na jeho konci je cesta zavretá, tak šlapeme hore druhýkrát a ideme rovnakým kopcom ako večer.
Aspoňže nás čakajú dobré cesty z mesta, keď už sme toľko času strávili pamiatkovaním.
Ha!
Po pár kilometroch stretávame prvý kamión a prvé bágre. Tiahnu sa s nami asi aspoň 20km. Mia konštatuje, že
byť o 30 rokov mladšia, je toto highlight dňa a ďalej ani nemusíme ísť.
Po strastiplnom tankodrome máme pár km asfaltu a už sa celí vytešujeme, ako sme to ustáli. Ale gravel je
king. Kamene sú večné. Piesok je všade. Naše chúďatká naložené ťažné bicykle sa len tak trasú
(#vynimocnevibracie). Mapy.cz si stoja za svojim, že toto má byť oficiálne cesta pre cestné bicykle.
Vyčerpaní dôjdeme k jazeru s kempom, že si zakonzumujeme. My dáky šrot, komáre nás, jak to už chodí.
Pristaví sa pani šéfová, že čo a odkiaľ a kam a či máme dnes kde spať. Keď jej povieme, že nás ešte čaká asi
tak milión km smerom k pobrežiu, dá nám súcitne aspoň jablká z vlastného sadu.
Môj interný dialóg, nevhodný pre deti do 27 rokov, označil už cestárov a postupne aj na celé Lotyšsko
všetkými (VŠETKÝMI) slovami. Keby sa mi chce, zeditujem všetky Instagram príspevky a pred každé podstatné
meno týkajúce sa Lotyšska doplním aspoň “retardovaný”. Ale na to neni čas, teraz je treba vibrovať.
Túto hlášku pozná možno veľa z vás, ale treba ju tu spomenúť explicitne: SEDEM A POL CENTIMETRA A TOĽKO
RADOSTI A ZÁBAVY! (Reč je samozrejme o odpruženej prednej vidlici).
Okolo šiestej sa v Mii prebúdza skrytý Sagan a ťahá jak o dušu. Konečne dostaneme na normálnu cestu a valíme
sa krajinou plnou agroromantiky v zlatých farbách až do kempu tesne pred hranicou tejto zaostalej krajiny s
paleontologickou infraštruktúrou. Seriózne, už aj v starom Ríme predsa naháňali kacírov po lepších cestách!
Romantické stádo kráv si nás zaľúbene obzerá spoza elektrického plotu – rady by k nám do peletónu. A aby tej
romantiky nebolo málo, konečne stíhame aj bezoblačný západ slnka.
Miestni vydriduchovia chcú za noc v našom vlastnom stane 24e, ale nemám energiu im nadávať. 105km.
Leave a Reply