Kto sa pri vodopáde zobudí, vodopád ako by našiel! Tak vravievali prastará mati. Ten na obrázku je veľmi populárny a teda veľmi turistami obliehaný. Nám to nevadí, sme turisti a sme tu tiež.
Pri tom počasí by to ale asi chcelo skôr tie teple gejzíry a hot springs a bublajúce bahno. Snáď sa už čoskoro dočkáme.
(O 10 hodín neskôr) Kto je ráno veľmi optimistický a praje si nezmysly, ako napríklad teplý gejzír, tomu to zlomyseľná islandská príroda natrie. Vravím ja. Vodopády boli všetky ňuňu a všetko sme okukali a ofotili (no, v rámci možností, ten trail čo sme šli by pokračoval ešte ďalších 20km, takže zase pŕŕ).
Cestou z predposledného sa začalo mračiť, cestou z posledného aj kvápať a kým sme došli do kempu o 35km ďalej, boli sme durch mokrí aj so všetkými shellmi, DWR materiálmi a goretexmi. Rovnako ako celý zbytok kempu. Takže na dobrú noc hráme súťaž o to, kto uloví v prírode voľnú divokú sušičku 🤷♂️
Ráno múdrejšie večera. Keďže aj ráno pršalo, a má pršať až do ďalšieho večera, zhodnotili sme, že zostať bude múdrejšie ako trpieť v tomto daždi na bajkoch. Dokonca aj obyčajne neľútostná obsluha kempu zhodnotila, že tých 30 ľudí z kuchynky nevyhodí na dážď a že cleaning dnes nebude, special day či ako.
Takže skôr ako sme sa nazdali máme tzv zero day. Všetci PCT hikeri a ostatní drsňáci to berú ako radostnú súčasť svojho putovania, my sa cítime podobne radostne. Teda aspoň tá časť tímu, ktorá nerobila časovo náročné a veľmi podrobné plánovanie (za ktorým už meškáme 2 dni). Highlighty dnešného dňa sú sedenie v teple a suchu a návšteva dedinského kúpaliska a sedenie v teple a vlhku. Apropo, kúpalisko – stretli sme tam ďalšie 2 skupiny Slovákov a v jednom momente boli snáď najpočetnejšou národnosťou. Asi nám to ako národu vyhovuje, vrhať sa strmhlav naproti ťažkostiam a utrpeniu!
Priemerná navlhnutosť všetkého oblečenia sa stále hýbe okolo 15%, smrad podobne.
Prestalo pršať. Teda, nie úplne, ešte mrholilo, ale naše hranice pohodlia sú značne posunuté. Vďaka tomu sme mohli dobehnúť zameškané a aj zmeniť kemp.
1) Stopom od obchodu s alkoholom (strategická lokácia) sme na 1 prestup prišli na pláž. Prestup bol zábavný, Briti (zajtra večer majú fancy večeru v Rejkyavíku, ale tam nemôžeme, lebo nemáme pekné šaty a sme odtiaľ 200+ km. A tá reštika je plná týždne dopredu. Škoda.) ešte ani nenaštartovali a už sme sedeli Kanaďanom (na jeseň idú Kataríne na svadbu do Tomášova. Katke dopredu srdečne blahoželáme!) v dodávke. Cestou naspäť si nás Kanaďania znova vyzdvihli (neplánovane) a kým na prestupisku zavreli dodávku, už sme zdravili Nemcov (pani sa nám ospravedlňovala, že ich vlastný Wohnmobil by bol omnoho pohodlnejší ako tento požičaný šmejd). Majú tie milióny turistov niečo do seba. Jaj, a pláž a bazalt boli tiež pekné!
2) Prvých 65km sme prešli silným tempom. Na Panoramatickej Ceste Zelenej Lávy sme zistili, že tie plesnivé kopce sú cca 250 rokov staré a 600km2 veľké lávové pole z výbuchu sopky Laki porastené vzácnym machom. Mach vie byť 60cm hrubý, chcípne keď po ňom turisti dupú a po daždi je krásny zelený. Nakoľko vypadal stále plesnivo sivo, je vidieť, že sa náš pohľad na vhodné množstvo dažďa značne líši.
3) V kaňone, ktorý vystupoval v Bieberovom klipe, sme podrobili posledné selfíčka, pokochali sa vodopádom so vstavaným silky efektom a odfičali na benzínku kúpiť večeru. Áno, chceli sme používať potraviny, ale tie už o 9 nemajú otvorené.
Nezaradené postrehy: Stretli sme tu už aspoň 30 Čechoslovákov. Rozprávali sme sa so živými Islanďanmi – je to tu menšina. Upozornenia a varovné tabule bývajú v islandčine, angličtine a poľštine 🤷♂️ Ten kôň, ktorému sme dali jablko ešte asi v živote jablko nemal a skoro sa ním zadrhol. Tí Španieli, ktorým sme dali jablká ich zvládli lepšie a aj pochválili. Ocenili moju prednášku u tom, ktoré druhy sú dobré a že Gala je odpad a isto si teraz myslia, že Slovensko je plné jablčných connoisseurov.
Leave a Reply