Znova začalo pršať. Ale pekne po poriadku.
Dnes som rozmýšľal. Ono, keď je cesta tak 20km rovno a netreba nič riešiť, človeku nezostáva, len rozmýšľať. A cesta tu to ľúbi robiť.
Na Islande žije vraj 400k obyvateľov, ako si pozorní čitatelia pamätajú. Čudujem sa, kde sa tých 400k wannabe spisovateľov, umelcov, masochistov a samotárov vôbec zobralo, lebo všetci normálni sa už dávno isto odsťahovali preč. Len tí z vymenovaných kategórií tu ostali a silou mocou si chcú niečo zoči voči tomuto mizernému počasiu dokazovať. Písať balady o večnom utrpení. Skladať ságy o ohni. Nechať si pršať na hlavu pred jaskyňou. Určite však nie pracovať v službách, preto tam pracujú skoro výhradne Poliaci.
Na obrázku vodopád. Za ním v jaskyni isto sedí Islanďan samotár, pred ním ho isto Islanďan maľuje a opodiaľ mu Islanďan skladá básne. Kôň for scale.
Aj ja som zložil báseň!
Vľavo láva, vpravo láva, Island nie je žiadna sláva.
V noci má byť 6 stupňov, ak dožijeme rána, zajtra píšem ďalší report 💪
Leave a Reply