Šéfka nášho ubytka nám nenapísala, do ktorej izby sa máme ubytovať, tak sme zabrali najväčšiu čo mala, a na just si tam zaparkovali aj bajky. Ráno nám ani nenadávala, lebo do vedľajšej izby sa prišiel vyspať dakto, kto ani nebol v hoteli ubytovaný 🤪
Dnes je o 2 stupne menej ako včera. Život cyklistu nie je ružový, v hlave nám znie poučenie Islandského dekoratéra letiskového bikeboxu – neprišli ste sem bajkovať v dobrom počasí!
Niemci sú asi smutní, že im ľudia hovoria, že majú málo kreativity, tak sa rozhodli vybúriť sa aspoň na cyklistických značkách. Naša mení farby a tak sa ľahšie strácame.
Po návšteve Oberstdorfu, čo je miestna celebrita medzi dedinami, lebo si postavili zimné skokanské mostíky, je nám solídne zima a berieme si naspäť do Sonthofen bus. Normálne má jazdiť vlak, ale DB spravili Kakke, preto jazdí bus a dodávka, ktorá tým stovkám dôchodcov berie ebiky a nám zoberie naše naložené plechové osly. Vodičovi sa nechce cickať s predajom lístkov, nedbáme.
Naspäť vonku z busu navrhujem Mii, že si môžeme spraviť pekné poobedie, zobrať vlakový prípoj cez Kempten do Nesselwang a zaliezť do sauny, skade po 3h mega vláčni výjdeme a dáme si chillax 4km na ubytko. Mii sa plán nepáči, vraví, že pohodlie a romantiku nenávidí, že najradšej je vonku v daždi a proti vetru bajkuje do kopca hladná. Teda, nepovedala to presne tak, ale jej masochismu sme učinili zadosť a začali šlapať. O hodinu sme presne podľa toho dekódovaného tvrdenia dopadli.
Aspoň boli po ceste fantastické výhľady. Ktoré sme ale nevideli, lebo buď boli schované za nízkymi mrakmi, alebo sme k nim došli za tmy.
Dnes cestou stretávame samé obchody, jednu Edeku za druhou, Aldi naskladané na seba hneď 4, úžasné. Avšak je štátny sviatok, takže je všetko zavreté, pokladníčky majú voľno, aby mohli naložiť muža a parchantov do Wohnmobilu a vyraziť obťažovať okolité národy. Alebo sa zacúvať do najbližšieho kempingu a vyžrať basu piva. Malý Hans má len 8 rokov, ten dostane len 5 radlerov.
90+68/600? Km
(Bonus verného čitateľa)
Leave a Reply