Všetky tri noci v Narviku vypadajú podobne, ráno s neskorým vstávaním, priemernými raňajkami a štart lyžovania tak neskoro, že by z toho švajčiarski voccovia dostali ihneď mŕtvicu.
Večery sme sa snažili si ozvláštniť jak to len šlo. Ono, nie že by nám zostávalo dáko veľa času pomedzi prípravu jedla, písanie blogov a úpravu fotiek. Výhodou bude, že po návrate z výletu nebudeme musieť stráviť týždeň prečesávaním tisícok fotiek a ich upravovaním. Navyše, v predchádzajúcom IG workflowe už nebolo miesto na úpravu fotiek z telefónu, zatiaľ čo teraz sa Mia snaží trochu krotiť a korigovať to, čo dokáže Google procesovátko fotiek spraviť s farbami oblohy 🤷🏼♂️
Náš hotel nemal saunu, ale našli sme si mestskú plávajúcu saunu. Človek sa objedná online na termín, kde ešte nie je obsadených veľa miest, príde tam na začiatok svojho hodinového bloku a môže sa sauniť. Keď má saunenia dosť, otvorí si na podlahe padacie dvierka a hodí sa vzniklou dierou do mora. Alebo z plošiny pred saunou do mora skočí. Saunu zdieľame len s fínskym párom, ktorý sa tu ocitol tak, že šiel hodiť babku ku kamošom dakam do Švédska a že keď už tam sú, predĺžia si cestu o tisíc kilometrov a pôjdu na pár dní aj do 🇳🇴. A cestou naspäť babku naberú znova do auta.
Okrem toho sme sa rozprávali o tom, ktorá Škandinávska krajina je najdrahšia a kto chodí teda kam cez hranice nakupovať. Spomínali sme im, ako sme na hraniciach Lotyšska a Estónska stretávali busy s 🇫🇮 značkami, že to vypadalo ako organizované zájazdy do liquor shopov. Potvrdili nám, že to tak naozaj je. A že všetci chodia nakupovať do Švédska, ktoré je inak najlacnejšie.
K týmto diskusiám neodmysliteľne patrí lingvistické okienko, ktoré Fínka dobre uzavrela tým, že Švédi znejú, ako by mali v ústach malý varený zemiak, Dáni veľký zemiak, a Nóri dáky krumpeľ medzi tým. Ak by ste niekedy potrebovali pomoc pri určovaní Škandinávcov v divočine.
Ďalší večer si plánujeme druhú poľovačku na Aurory. Skúsenosť z tej poslednej nebola najlepšia, ale Narvik je menej turistický a teda dúfame, že bude druhý zážitok lepší. Vedúci poľovačky je sympaťák Matias, ktorý je tiež Fín. Okrem nás je na trip prihlásený len postarší párik Švajčiarov. Keďže predpoveď hlási jasnú oblohu až vo Švédsku, ideme holt tam – smer Abisko. Mia sedí vpredu a celú cestu sa s ním baví, takže zaujímavosti mám len sprostredkovane, ja som relaxoval skoro až v kufri dodávky.
Dozvedáme sa, ako radi chodia v zime všetci na prechody na tučných chlpatých bežkách po krajine a ako pri tom stanujú a ťahajú sánky. Doniesol nám 80 ročný waflovač po babičke, ktorý vypadá ako liatinová bedmintonová raketa s drevenou rúčkou a do ktorého keď nalejete cesto a vrazíte ho do ohňa tak vám v mrazivom -15 stupňovom počasí poskytne životodárne wafle. A že vlastne tých -15 je v pohode, že v januári chodili na Aurory v -40 a to bolo trochu horšie. Demonštratívne si ľahol do snehu ako husky, keď sme už po 2 hodinách všetci poskakovali a snažili sa všemožne zahriať. Ale to bolo práve vtedy, keď prišli najlepšie svetlá – a kto ešte mal baterku vo foťáku, ten chcel byť vonku a fotiť. Kto nemal náhradnú, ten mrzol nadarmo.
Posledný deň na svahu sme si chceli trochu zašlapať, tak sme sa vydriapali na Linken, čo je ten kopec s vysielačom nad strediskom. Teda, vydriapali sme sa na ten vyšší kopec, ktorý volajú “Druhý vrchol”, aby sme z neho Linken videli. A aj preto, že na ňom bolo použiteľne veľa snehu.
Leave a Reply