Trakai je pekný zámok na ostrove. Myslia si to aj ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorý tam v sobotu spolu s
nami dorazili.
Pri infocentre je fontána s vodou, ktorú sa snažíme vypiť do dna. Po včerajšom daždi praží slnko a keďže
kecáme s bajkúrmi, z kempu ideme na obed.
Po ceste sú malebné scenérie, ale pri väčšine z nich nestojíme, lebo nestíhame. A zase, Litovci označia za
národný pamätník kadejaký kopec hliny alebo tyč zapichnutú v zemi (“Stanica na meranie výšky vody pri
povodni”). Po ceste je niekoľko miest spojených s históriou židov v krajine, lebo ako povedala teta vo
Vilniuse, žilo ich tu veľa a bolo im tu dobre, teda až do holokaustu.
Pri väčšine cintorínov, ktoré stretneme, stojí Toitoi búdka. Na niektorých staniciach autobusov tiež. Voňajú
po višniach. Naše pevné zásady dodržiavame – keď sa dá ísť na wc, choď. Keď sa dá nabrať voda do fliaš,
naber. Nemáme ale zatiaľ dobre uložené veci v panieroch (tie tašky vzadu), takže sa nám tam nezmestí skoro
žiadne jedlo. Našťastie po nekonečných štrkom vysypaných cestách utečieme všetkým túlavým psom a deň končíme
v meste Kaunas, kde sme si našli hostel a vedľa neho Hesburger aka fínsky mekáč. Nechceme zažiť hneď ďalšie
sklamanie z kempingov.
Teta z hotela žartovala, či nám má poslať kódy k vchodovým dverám, že ona tam bude len do 22. Ja žartujem,
že ak nedôjdeme do 2155, nech pošle. 2140 sme tam úplne s prehľadom. Mesto sa podujalo na chvályhodnú
iniciatívu, rozšíriť chodníky a pridať cyklocesty. Domácich tu jazdí na bajkoch dosť (aj keď všetci s taškou
Wolt a tvojím fínskym burgerom vnútri). Lenže, sú v zlom bode procesu – žiadne chodníky nie sú a namiesto
nich je nasypaný štrk a kamienky a piesok predelený obrubníkmi, nič z toho nerobí naložému bajku dobre.
V izbe je nám s bajkmi tesno, ale aspoň spíme všetci pokope. 99km.
Leave a Reply