Sme ukameňovaní. Dosť bolo kameňov!
V Selçuk sa začali pravé cestovateľské dobrodružstvá blízkeho východu. Po príchode na hotel nám hotelvedúci
povedal, že nás teda víta a naša 12 lôžková izba je pripravená a neni v nej viac ako 5 ľudí. Na naše
protesty, že na Agode som bookoval dvojku nám ukázal, že po turecky tam bolo dakde pripísané “common usage
room”, čiže sa nemám čo sťažovať. Alebo mu doplatiť 25e a dostať dvojku.
Na večeru sme dojedli zbytok pečiva z autobusu, jumbo ďatle a sušené marhule. Po raňajkách nám domáci
dohodil známeho taxikára, lebo že veľký dopyt a ak nám nepomôže, tak v celom meste je len 10 taxíkov a
nepôjdem nide. Ja som proti domu panny Márie na kopci namietal, ale bol som prehlasovaný. Že bude výhľad a
paráda a určite žiadne taxíky nie sú. Na P ukazoval taxamer 7e. Narátal som tam 12 taxíkov. Sám dom bol
meganuda, predajcov šatiek, sošiek a ružencov iba tretina oproti Medžugoriu. Za 20 min sme boli hotoví a
cestou naspäť nás taxikár vyhodil pri bráne do Efesu. Taxameter nezapol. O 30e chudobnejší som sa cítil
podvedený. Vraj že aspoň bude o čom písať. Týmto tempom tie Insta príspevky vyjdú pekne draho. Aby ste
vedeli rozsah mojej obetavosti 🥺
Efes bol upgrade k Pamukkale. Najnovšie vykopávky oddelili do vlastnej ohradenej zastrešenej časti, s
dodatočným vstupným. Spokojní s množstvom podvedení za deň odmietame, ono tie kamene vypadajú dosť podobne
všade. Oproti ruinám včerajška (poézia?) sa v Efes necickajú s originálnymi súčiastkami a dosť stavieb je
dobetónovaných do “pôvodnej” podoby. Highlight celého mesta je verejná latrína, veľká štvorcová miestnosť,
kde sediac lakťom k lakťu môžete počas potrieb podľa potreby debatovať so susedmi a zabávať sa smiešnymi
zvukmi. Kadenie na prelome tisícročí bola očividne dosť sociálna záležitosť 👫💩🏟️
V meste sme zjedli svadobnú špecialitu, ktorú trvá dlho pripraviť a mieša sa veľkou lyžicou, preto ju robia
v našom büfe len 2x do týždňa a dovliekli nás a ruksaky na autobusku. Bus plný, ale ďalší vraj ide o hodinu
až dve, kým sa nájde 17 odvážnych. Volíme vlak, a o 90 minút sa ocitáme v Izmire.
V Turecku je epidémia pouličných psov, mačiek, crop-topov a ľudí čakajúcich v rade na ATM.
Leave a Reply