Turisté🎶zajisté🎵rozutíkají se po Bali.
Je len obmedzené množstvo Bali misiek s ovocím a kulinárskych šmakiet, ktoré dokáže jeden priemerný
influencer vstrebať a stráviť, kým ho to omrzí a bude sa mu chcieť výletovať.
Ústrednou témou je Same same but different, znova sme si zaplatili šoféra na jeden deň a sunrise trip na
ďalší deň. Znižujúce sa stavy turistov majú výhodu, že všetko je voľné a bookovateľné na poslednú chvíľu.
Najprv sme pozreli vodopád Nungnung, kde práve mali Igor a Elena svadbu. Väčšina ľudí na Bali sa vraj berú
dáko v októbri či novembri, títo dvaja lokálci (hah) to chceli mať rovnako. Nefotili sme ich, ale Elenu
zaujímalo najviac fotenie a Igora fľaša bieleho, ktorú tam mali.
Ďalší vodopád bol Leke leke. Obyč, taký majú snáď aj v Gelnici. Potom prišla na rad ryžová plantáž, konečne
jedna s menej obchodmi a hojdačkami. Náš šofér bol cez koronu ryžový farmár full time, takže nám zvládol
vysvetliť všetko o tom, čo a ako (a uznanlivo komentoval polia akože “ešte 2-3 týždne a budú môcť mať
žatvu”).
Spať sme šli skoro, lebo o 2 ráno nás zobral ďalší vodič. Spolu so zbytkom zaspatého substrátu sme prišli
pod Mt. Batur, stlačili banánové palacinky a silným tempom začali liezť na sopku. V našej skupine bola
vyhorená projekťáčka VC fondu, jej kamoška z jóga retreatu (na ktorý ju poslal jej šaman) a dve mladé
britky, ktoré dokončili Bc a dávajú si trochu života predtým, ako ich zomelie McKinporátna mašEYnéria
#stereotypy
Cesta hore bola útrpná, spotili sme sa jak Babi Guling (pečené prasiatko), ale dali sme 800 prevýšenia za
necelé 2h. Výhľady veľmi solídne. Tretia sopka za týždeň #achievementunlocked
Za odmenu nás hore natlačili banánovými sendvičmi (čo je presne to ako čo to znie, banán v toastovom
chlebe). Miestna tlupa opíc vie, kedy turisti dojedia a prišla pozbierať prebytky. Keby bola hmla, neznalci
by mohli mať pocit, že sme sa hnali 2h do mega kopca, aby sme mohli kŕmiť opice 🐒
Zišli sme dole (tí, čo mali menej naspané sa trochu kotúlali, ale vo finále same same), dali si po vzore
japonských opíc teplé geotermálne kúpele a šli si pozrieť Ulun Danu Batur. Tento chrám bol pôvodne postavený
v doline pod aktuálnym umiestnením, ale chyba lávky, tak trochu pod sopkou. Keď im teda jedného dňa skončil
pod lávou, postavili si druhý, múdrejšie položený, na kopci. Vedľa neho sú asi 3 ďalšie chrámy – to je tak,
keď sa plány plnia na 400%.
Na parkovisku nás odchytili miestne Záborské, že ony strážia morálku a naše dlhé gate a šatky nie sú dosť a
zneuctili by sme (v tom čase prázdny) chrám, takže si nutne musíme požičať sarongy od nich. Za lacnú cenu
100k. Že toľko platia americkí turisti. Po vysvetlení, že nie sme americkí turisti a že viac ako 20k
nedostanú sa s výkrikmi “pay next, yes? Yes?” spokojne vzdialili.
Málokedy máme o 1 poobede za sebou toľko programu #prekonajsvojeslabealeniveja
Leave a Reply