Došiel na psa mráz (poprvé).
Vstávali by sme 3:30. Keďže _Coq au vin_ z vedľajšieho dvoru začal krákať 2:20, vstávali sme 2:20. Môj
osobný názor na správne množstvo spánku je odlišný. Výhodou jazdy o 4 ráno ale je, že na ceste nezavadzia až
také množstvo motoriek a teda 40km trvá len okolo hodiny a pól. Výhodou rainy season je, že nám namiesto
minibusu poslali súkromné auto a prvý kopček s výhľadom bol len veľmi mierne zaturistený.
Keď sa už aj posledný komár najedol doplna a my sme sa nasýtili výhľadov, prefrčali sme na Borobudur Temple.
Chrám pekný, nechali sme sa zlákať na sprievodcu, a ten nechcel peniaze zadarmo, takže nás prepchal
informáciami po uši. V skratke, okolo roku 800 navláčili na kopec kopec kameňov, po čase im ten kopec
kameňov utláčal podkladový kopec a celé im to trochu klesalo pod zem. Tak začali veľké rekonštrukcie a
očíslovali milión kameňov, rozobrali všetko, dali dole ciment a rúry na vodu a poskladali naspák. Keď sa
najbližšie budete čudovať, ako tie pamiatky vydržia tak dlho (tak je pod nimi asi holandský ciment, duh).
Apropo, Holanďania! Jeden by si myslel, že ich tu nebudú mať moc v láske. Z toho, čo sme si prečítali pod
národným monumentom (študovaní historici prepáčia a prípadne opravia) to vypadá, že ich mali ako kolóniu do
druhej svetovej, potom ich oslobodili/prekolonizovali Japonci, ktorí aj cvičili Indonézku armádu, ale tí na
konci WWII zdrhli a nechali im tu kopec techniky. Čo sa nepáčilo mlynárom, takže sem napochodovali, že teda
by radi japonské hračky odviezli do šrotu (a prebrali svoju kolóniu naspäť, ale to bolo len tak medzi
riadkami). Lenže to už mali za sebou milí Indonézania celé to vyhlasovanie nezávislosti, zakladanie
národných inštitúcií a tak. Takže sa najprv nafukovali na OSN a keď to nepomohlo (ako ani nezvykne), tak si
japonské dedičstvo oskúšali naživo a mlynárov zahnali naspäť za mláku. Happy end!
A v láske ich majú dnes rovnako, ako všetkých ostatných platiacich turistov. To len my si myslíme, že sem
chodia mladí néderlandi kukať, aké by to mohlo byť, keby bolo keby #velkeholandsko
Druhý chrám(ový komplex) dňa, Prambanan Temple, bol zaturistený viac. Okrem toho sa ukázalo, že stratégia
ukladania kameňov na seba bez cimentu pomedzi ne funguje lepšie, keď staviate kopec kameňov na kopci, ako
keď staviate samostatne stojace domčeky. Vraj to bez cimentu funguje lepšie počas zemetrasenia, ale 1) ako
môžu vedieť, keď to neskúšali a 2) to posledné malo 5.9 a zostali po chráme len kôpky vulkanických kameňov.
Takže opraviť zostávajúcich 220 domčekov bude zábava na dlhé zimné dekády.
PS: Bonusová fotka je z vyhliadky, kde sme si s vodičom dali konečne jedlo. Tá nevinne vypadajúca bylinka,
ktorú som s chuťou spásol, lebo veď “toto neni chilli paprika, to nebude nebezpečné” má zatiaľ pracovný
názov Fakt Naštvaná Bazalka a nedala by sa zahanbiť na súťaži chilli paprík. Koniec reklamného zdelenia
môjho úbohého tráviaceho traktu.
Leave a Reply