Dnes sme pobalili všetky naše hnuteľné (sčasti mokré a z väčšej časti smradľavé) statky. Rozlúčili sme sa so všetkými stálicami čo posledné dni stretávame (dvaja Španieli a jedna rakúska chirurgička) a odfičali do bike shopu. Mierne mrholilo a fúkalo, aby nám nebolo príliš ľúto z odchodu.
Naše krabice boli pripravené, čo bolo prvé dobré prekvapenie dňa. Všetko do nich napchať a odtrepať ich na pickup point trvalo asi hodinu a pol. Tu sme sa stretli s 2 Hamburgermi, ktorí cestujú okolo sveta a od ktorých sme odkukali celý plán odchodu. Letisko Keflavík má o dosť viac úžin ako zurišské, čo je pre navigáciu s vozíkom, na ktorom sú dve masívne krabice, problém. Tvárili sme sa nástojčivo, až kým nás dozorujúca teta nepustila pred všetkých cez business checkin, bez čakania a váženia krabíc. Myslím, že všetci pozerajú na ľudí, čo sem prišli bajkovať trochu s obdivom, ale hlboko vo vnútri vedia, že sú to šialení podivíni, ktorých vlastne ľutujú a radšej im vyjdú v ústrety, nech je od nich rýchlo pokoj.
Cez security sme prešli bez problémov aj s polkilovou železnou tehlou v tvare mokka kanvice. Spomeňte si na to najbližšie keď vám vyhodia nožničky na nehty.
V duty free sme si vypýtali ochutnávku všetkých islandských ginov (hešteg treba sa dožadovať), jeden kúpili a smutne pozerali live sopka feed, kde dnes už bolo vidieť jak pľuje lávu (a púšťajú k nej turistov 😐).
Napriek tomu, že mi mozog gratuluje k tomu, že sme utiekli z tejto nepriateľskej krajiny, cestovanie domov je vždy trochu sklamanie. Mia už isto plánuje ďalší megatrip, a isto aj ďalšiu návštevu Islandu, jak ju poznám.
Zostáva všetko vyprať, vysušiť, spraviť retrospektívny post o vybavení (pre ostatných ako aj pre nás) a odísť na influencerský sabbatical.
A prestať jesť toľko ako keď sme podávali výkony (osobne som aj tak schudol 2kg).
Leave a Reply