Cestovanie autobusom má svoje výhody. A nevýhody.
Empiricky, busy tu meškajú. V noci, pršalo, ráno pršalo, v buse ale človek nezmokne, haa! Teda, až kým z neho nevylezie. Čo musíš, ak chceš vidieť krátery a vôbec. Tour guide rozpráva ako by bol platený od slov (i.e. nonstop), 60% času odveci, 20% času zlé vtipy a zbytok informácie. Len sa to ťažko filtruje.
Zastávka v Secret lagoon s kúpaním na obed bola zaujímavá. Za prvé, keď sem chodia všetky tours a vlezú sem stovky ľudí denne, asi neni až taká tajná. Za druhé, niektorí ľudia v buse to seriózne potrebovali (výnimočne nie my). Za tretie, ten skleník za teplou riekou vypadal ako najviac hygge miesto na Islande. Všetko ostatné musí byť drsné a studené a nepríjemné. Je dobré byť rajčinou. Voda dobrá. Majú polmetrový gejzírik.
Gejzír normálnych rozmerov je kúsok odtiaľ. Začínam chápať, prečo všetci jazdia hlavne tento okruh. Všetko dymí, všetko buble, vo vzduchu je cítiť síra a sklamanie (väčšina čakala väčší výstrek, ale ten veľký, poriadny a originálny je dáky zaspatý a nefunguje). Znova prší, takže para z jazierok je veľmi príjemná – smrad a teplo ♥️
Nasledovný vodopád Gullfoss už len dokonal dielo skazy. Ako, pekný, ale keď nás vie navlhčiť dážď, tak dážď s vodnou triešťou (to slovo som snáď nikdy ešte nenapísal) hnanou rýchlym vánkom to zvládne ešte lepšie. Btw, odkedy som tu zažil ozajstný vietor radšej vážim slová.
V podobnom duchu (autocorrect skúsil navrhnúť “suchu”, srandista) sa niesla posledná zastávka národného parku s Law Wall, kde mali Islanďania svoje zhromaždisko odpradávna a radi tam podnikajú všetky dôležité akcošky, ako vyhlásenie samostatosti od Dánska v 1944 a tak.
A ešte tam bola zmienka o tom, že v minulosti bolo obľúbenou kratochvíľou starých Islanďanov incestenie a kradnutie. Za krádež ich vešali na vešacej skale, za techtle mechtle v kruhu rodiny chlapov stínali a ženy topili. Zábava.
Každopádne. Po dnešku viem, ako sa cíti dieťa bez Pampersiek!
Leave a Reply