Dnes (včera?) sme konečne mali v noci teplo. Až také, že som si mohol vyzliecť dlhé gate a mikinu a spať len v jednej vrstve (a spacáku s komfort 10 či koľko to). Potom rýchle zabalenie tábora, raňajky v kempovej kuchynke (na fotke v noci, podstatne pôsobivejšia) a zjazd do mesta Akureyri (počas ktorého fotografátor odfotografoval fotografie všetkých fotogenických koní. Žiadne vám neukážem, lebo s tým nesúhlasím – hešteg stop konskej fotografii).
Pokochali sme sa umeleckou ulicou s pokémonmi na zemi a dali si prvú Islandskú zmrzku (silno podpriemerná ™). V suvenír shopoch sme nekúpili žiadne suveníry, vypadali všetky, že prišli čerstvo z Číny a teda si ich môžem kúpiť rovno na Aliexpresse a vynechať middlemana Iceland wear alebo Viking shop. Ech.
Kým sme sa odhodlali čo (zjesť) ďalej, uvideli sme pri zastávke autobusu opretý prvý bajk. To bolo zlé znamenie, nakoľko bus mal ísť o 3h. Nakoniec sme sa po diskusii s írskym majiteľom zhodli, že kým zjeme obed, bajky už ostávajú na zastávke. Dobré rozhodnutie – bus mal miesto na 3, zobral 5; 2 dlhonosí francúzi smutne odišli. Byť lenivým cyklistom sa tu nevypláca! Inak, dnes sme s tými pár km cestou do mesta prekročili hranicu odbicyklovaných 1000 km, o moc viac už asi nedáme, ale ak raz budem písať knihy, okrúhle čísla dobre znejú.
Cesta busom bola nezáživná, väčšiu časť pršalo, mali sme slaninové hotdogy a dúhu. Večer nočným Reykjavikom priamo do kempu (hojnosť zásob, presne ako som prorokoval). Avšak vďaka tomuto maličkému motorizovanému podvodu máme teraz čas ísť poľovať na sopku a presvišťať Golden circle.
Koniec bicyklovej slobode,
začiatok života autobusového substrátu.
Leave a Reply