Ráno sme si to namierili do kúpeľov. Nie že by sme sa chceli zohriať, aj keď by to nebolo po tých studených nociach odveci. Hneď ako sme vyzdvihli plavky, ktoré som tam zabudol, mohli sme pokračovať v programe.
Jedna games of thrones jaskyňa (overhyped, ale aspoň zadarmo), šťavnatý prepojovací gravel a jedna roklina s kúpaním zadarmo (plná Holanďanov, go figure 🤑). Ešte sme sa ani nepohli z mesta a už sme mali 12km.
Mývatn v preklade znamená jazero múch. Zastali sme asi hodinu od mesta a tešili sa, ako sme nechali celý gazilión hmyzov v prachu a v kľude sa najeme. Naša radosť trvala asi 20s. Každopádne, muchy sú to hlúpe a jedlo ich nezaujíma. Po chvíli prestali aj do uší a pod okuliare loziť a mohli sme si užiť údenú rybu.
Ryby Islanďania údia inak ako úzkostlivý zbytok sveta, ktorý prihliada na karcinogénne látky a regulácie. Otvorené balenie nášho pstruha by si nezadalo s ľubovoľným priemerným rašeliniskom.
Rozprávali sme sa s dosť ľuďmi. Všetci tu radi generalizujú (ha). Ak niekto povie, že Island je krásna krajina a nepridá za to dáke “ale”, neni úprimný. Ak niekto tvrdí, že počasie je tu ok, tak zo svojho auta vyliezol isto len na cestu z parkoviska k vodopádu alebo gift shopu.
Godafoss bol fajn. Božský vodopád sa tak volá preto, lebo keď aktuálny šaman prehlásil, že ODČIL je Island kresťanský, tak doňho nahádzal všetky svoje bývalé sväté drevorezby predchádzajúcich bohov. Možno to bral ako kompromis, zatiaľ čo zakúriť nimi v peci by bolo prisilné kafe – čo ak by predsalen existovali a boli by presne tak prívetiví ako v legendách.
Na poslednú časť cesty sme mali asi 6 rôznych plánov, našťastie vyšiel prvý: dôjsť až tesne pred tunel, cez ktorý bajky nemôžu, tváriť sa smutne a stopnúť si pickup. Milý ujo nás hodil pred bránu kempu, takže deň sa končí radostne, 81km namiesto 117km (variant 6, bez tunela okľukou).
Dnes len takto sucho, všetok dôvtip som vyčerpal pri rozhovore s našou adoptívnou rakúskou chirurgičkou, ktorá sa nás cez najlepšiu snahu nevie striasť (včera 170km, dnes 110km, chúďa).
Leave a Reply