Dážď má pauzu. Začalo fúkať.
Ráno sme sa prebudili (v kempe pod ľadovcami, ale hlavne prebudili, po tej studenej noci). Čakali nás 2 kratšie túry s balením stanu medzi nimi. Stretli sme dáke ideálne bazaltové piliere, ktoré sú predlohou fake bazaltového kostola v Rejkyavíku a zrekonštruovaný farmársky dom, ktorý mal 2 zaujímavosti: postavili ho prevažne z naplaveného dreva (iné nemali; hešteg reclaim upcycling before it was cool) a mal veľkú otvorenú nestráženú misku na príspevky, kde bolo tak 100e. Mám pocit, že tu sa domácim ani nechce tie všetky peňáze chodiť zbierať (my sme si rozmenili na sprchu a nechali niečo navyše).
Ďalej sme stretli ľadovcové lagúny. Jednu ráno, jednu menšiu podvečer a asi o 21 poslednú, masívnu, kde plávali tulene (alebo uškatce, nebolo im vidieť na hlavu poriadne a nie som biológ) a plavili sa po nej kryhy až do mora. Dalo sa zaplatiť si rýchly motorový čln a kukať to všetko zblízka, nám to akurát prišlo ako zábavná irónia, že práve vďaka člnom a iným motorom tá lagúna asi existuje, inak by sa toľko toho ľadu netopilo. Vella je Diamond beach, kde si umierajúceho ľadovca môžete pozrieť ešte viac zblízka.
Pol cesty na bajku nám Njǫrd prial (boh vetra a morí, tiež sme Googlili), potom sa naštval, že mu nevieme prísť na meno (doslovne) a dal nám to vyžrať. Sú z nás vetrom ošľahaní cyklúri, ktorí mali jedno šťastie, že tento guesthouse o 22 má recepciu a nechal ich prespať na záhrade.
Leave a Reply