skalné končiare
víchrica schováva svet
aj telá turistov
Googlil som si pravidlá pre písanie haiku a našiel pritom článok na LinkedIne. Musím povedať, že to je snáď tá najprínosnejšia vec, akú mi kedy LI dal.
Å je rybárska dedina. Ako každá správna rybárska dedina v Nórsku je v nej preto veľa ubytovania v rázovitých rybárskych domčekoch. Vraj sem kedysi chodili počas sezóny treskolovu hosťujúci rybári, a v týchto domčekoch bývali. Ale skôr si myslím, že oni bývali kade tade a toto je len lep na turistov.
Každopádne, treskolov je aj dnes významnou miestnou ekonomickou zábavkou a z ceduľky na stene múzea sa dozvedáme, že až 400 tisíc metrov štvorcových rozlohy Lofotov býva ročne pokryté sušiarňami, kde sa presúša dákych 16000 ton rýb. Vysušené stratia 80% vody a vraj obsahujú až 80% protošov (čítate, hlavohrude?). Dnu v múzeu by isto boli tiež zaujímavé veci, ale nakoľko je Veľká noc, všetko je tu zavreté a mám ostanú len oči pre smrad. Aha, vlastne – všetko tu od rýb patrične smrdí.
Keď sa dostatočne pokocháme, ideme busom do dzedziny Sakrisøy. Pozorný čitateľ sa isto pýta „Ako to, že ide bus, keďže VN a píšeš, že MHD cez sviatky je pohroma?“. Je to dobrá otázka, ale vedz, čitateľu, že 2x za deň sem prišiel bus aj cez sviatok. Po skončení VN toto číslo vyskočí na 5 autobusov za deň, takže žiaden rybár bez auta nezostane napospas.
V Sakrisøy máme ubytovanie na „Slnečnom kopci“, kde je postavený veľký barák. Predtým, ako sa ale doňho vyberieme, neveriacky pozeráme na otvorený podnik Anita’s seafood. Husto sneží, tak sa niet prečo ponáhľať na slnečný kopec a radšej sa napchávame 3 hodiny u Anity – škoricové uzly, makrónky, mandľový koláč, rybacia polievka a pulled salmon burger. Dokonca tu majú aj espresso mašinu!
O čo je ľahší náš účet, o to sú plnšie naše bruchá a duše (zákon zachovania hodnoty) a presúvame sa na kopec. Tu si nás vezme do parády thajská rodina a pri čaji s nimi strávime 3h diskusiami o všetkom možnom. Vedeli ste napríklad, že medzi februárom a májom sa neoplatí chodiť na sever Thajska, lebo tam poľnohospodári (Thajci aj okolité krajiny) vo veľkom vypaľujú polia a je tam mega špinavý vzduch? Vedecky napísané, svetové zdravotnícke organizácie odporúčajú niečo medzi 20-50 µg/m³, ale keď agrošpiniči priložia pod kukuricu, majú vo vzduchu lokálci 1000 µg/m³, a tam prestáva sranda a začína rakovina pľúc. Mladá Thajka je doktorka práve v tej oblasti a vravela, že k nim do nemocnice chodia práve aj ľudia z okolitých krajín, kde je mizerné zdravotníctvo a že teda videla kopec exotiky, ktorú bežný človek (možno mimo Gelnice?) nestretne, napríklad rozvinuté prípady tetanu. A veľmi nám gratulovala k rozhodnutiu nenechať sa operovať v Burme, keď sme tam mali pred par rokmi nehodu – stade jej vraj prišiel prípad, kedy chudáka operovali (zvislo rozpolili hrudník) len preto, že mal zastavené vetry 🙈
Obohatení informáciami nám vyhladlo (zachovanie hodnoty, pamätáte?) a tak ideme do druhej otvorenej reštiky poblíž, Underhuset. Ako sa ukáže, je to Mexičanmi za nórske ceny prevádzkovaná mexická reštika, kde sa solídne nakŕmime a znova poriadne odľahčíme účtu.
Musíme nájsť spôsoby lacnejšieho zachovávania hodnoty, lebo inak budeme odkázaní vyhrabávať kopýtkami machy v lese ako dáke nórske soby.