Ráno si vyzdvihneme vypraté veci a bavíme sa s poľskou cyklúrkou. Nemá tu bajk, jej manžel je povolaním
stromo-veko-určovač (majú tu konferenciu 🤷🏼), tak si ona zatiaľ kráti čas konverzáciami s ostatnými hosťami.
Hneď nám bolo podozrivé, že by sa nám Estónka prišla prihovoriť. Dozvedáme sa tipy na budúce výlety, to, že
máme podľa nej veľa batožiny (možno pravda?) a to, že sa na svojich výletoch sprchuje raz za 5 dní a
najväčší zážitok zo Švédska mala, keď našla lúku, kde rástlo 15 druhov orchideí (čo trochu invaliduje jej
ostatné rady a tvrdenia).
Vyrážame strašne neskoro a po prehliadke blízkeho mesta Kuressaare a nákupe dákeho jedla sú snáď 3 hodiny.
Mapy.cz nám nefandia a dnešnú trasu odhadujú na pridlho – toľko času nemáme, ak chceme stihnúť trajekt. Za
zvukov rýchlej muziky šlapeme jak besní. Prvý úsek je po Panga Pank. Čo je útes. A bola tam Ruská hranica
počas okupácie. A dá sa tam trochu prechádzať a hniezdia tam vtáky. V najvyššom mieste má asi 13m, čo
zďaleka nestačí na wow efekt. Vidíte stade more. Hm.
Druhá zastávka je trajekt, ktorý nás dostane preč z tohto ostrova na ostrov Hiiumaa, druhý najväčší. Stíhame
ho s prehľadom a smejeme sa odhadom z Mapy.cz. Na pevninu dorazíme o 21, moc sa nám nechce hľadať kemping, tak zostaneme v prvom, čo stretneme. Je zadarmo a neni tam žiadna infraštruktúra – pokosená lúka za múzeom. Ak sme o kempe v Pärnu tvrdili, že tam domáca chová komáre, tak sem sa isto prišla priučiť umeniu. Lietajú v hejnách a aj počas nášho natrénovaného a superrýchleho stavania stanu utŕžime každý pár desiatok štípancov.
Sprchujeme sa vlhkými utierkami a impregnujeme Fenistilom. Príde čas večere, ale dáko na nič nemám chuť.
Nakoniec sa premôžem a zjem jeden chleba, čo je málo na ten solídny odbajkovaný výkon (tentokrát rýchlosť a
nie vzdialenosť). Ideme spať o 22 a predtým googlim, či neni v Estónsku malária alebo spavá nemoc.
Okolo polnoci usúdim, že takto to ďalej nejde a darmo že vonku prší, je zima, komáre, vietor a neviem čo
ešte, treba zo stanu preč. Exotické choroby sa nekonajú, na programe je tradičná otrava jedlom.
Trasúc sa na trávniku v tričku a v daždi sa zamýšlam, aká je to irónia, že práve keď nemáme ani hotel, ani
kemp s wc, tak ma stretne takéto nešťastie. Ani vidina dobrého statusu ma neteší. Nakoniec nájdeme útočisko
v blízkej reštike. O štvrť na dve ideme znova spať.
Ráno sme obaja bzdochy. Naplánujeme si z donútenia oddychový deň, čo znamená asi 48km do prístavu na druhej strane ostrova. Ešte šťastie, že je ostrov pekné nudný a teda aj keby chceme, niet tu čo robiť. Kvôli hnusnému počasiu tu domáci majú domčeky namiesto obyčajných autobusových zastávok, tak v jednom si na hoďku ľahneme. Spíme v hosteli v prístave.
Mapy.cz sa dnes smejú nám.
Leave a Reply