Prerušujeme bežné (ne)vysielanie, aby sme vám priniesli najhorúcejšie novinky zo sveta.
Mia dostala chuť stráviť víkend v Prahe a trochu pripraviť sestru na vydaj. Pozn 1, predstavte si scénu zo starej Mulan rozprávky. Pozn 2, už jej dochádzajú voľné sestry, takže kto má záujem, mal by si pohnúť (a kúpiť lístok do Martina).
Ako správni retardi sme si teda kúpili letenky do Berlína na ich nové predražené letisko, lebo tam lietajú z Zurichu nízkonákladovky a navyše tým vybavíme položku 304 z jej cestovného Todo. Čo sme ušetrili na letenke sme obratom vrazili do lístku na IC do Drážďan a stade vrbák do Rathen. Mali tu asi 4 hotely, tak v tom s pekným spa a raňajkami bývame.
Po príchode si kúpime údeného pstruha v chalupe vedľa hotela a ideme na Lilienstein. Recepčný vravel, že netuší, koľko to trvá. Google mapy vraveli 1:40, stíhame to rýchlejšie, lebo mám motiváciu stihnúť saunu, ktorá zatvorí o 20. Pri poslednej autobusovej zastávke nám zastaví protiidúce auto, či dakam nepotrebujeme hodiť. Ponuku odmietame a tým na seba zošleme kliatbu neúspešného stopovania na zbytok výletu.
Stein ako taký je fajn, dosť tam fúka. 18:20 sme naložení v saune, 20:20 tlačíme večeru (“Jak jako talíř na izbu, to my jako hostům nedáváme, ty vole”, vravela vstriecna kuchárka, keď som za ňou prišiel s prosbou o tanier, nech im nemusím žrať údenáča z holého stolu). Všetko ide dosť bezstarostne, tak Mia vytiahla osvedčený trik.
Vstávame 6:20 a rozospatí sa terigáme na východ slnka. Na vytipovanom mieste už číha hejno fotografov, každý s 1-2 foťákmi a 1-4 objektívmi. Východ sa klasicky nekoná, lebo oblaky. Z mostu Bastei ideme ďalej na Švédske diery. Názov ako európsky pornofilm z ’80 s množstvom grupáču. Tieto diery sú však porastené len machom a je to relatívne príjemná prechádzka, hlavne lebo ideme dole roklinou a sami. Negatívom je zas veľký hlad a nevyspatosť.
O pol 10 spravíme čo najväčšiu škodu na hotelových raňajkách a potom si dáme power nap. 15 minút po oficiálnom čase odubytovania odchádzame z hotela, využili sme ho na maximum. Berieme znova kompu a následne vlak do Bad Schandau a bus na bližšie neurčené miesto, kde začína naša druhá túra dňa.
Po 2h šliapania hore kopcom s občasnými rebríkmi a reťazami prichádzame na Carolafelsen, skaly pomenované po poslednej saskej kráľovnej Carole a zároveň jedno z najnavštevovanejších miest Affensteine, 🦧🪨🪨. Všade na vrchoch pieskovcových vežičiek a šutríkov posedávajú a piknikujú nemecké rodiny, ich frackovia skáčuc metre až centimetre od okraja a pádu a istej záhuby, krásna piatková idylka. Je to tu veľmi ňuňu, parádne výhľady na ostatné skupinky pieskovcov roztrúsené po okolí. Na niektoré vedú lezecké cesty a pretože nie sme v Českom, ale Saskom 🇨🇭, nevidíme dokonca ani žiadneho horolezca padať. Celkovo sme nestretli žiadnych Čechov, čo je vzhľadom na vzdialenosť od hranice nečakané, ale vítané (žiadne “pivíčko”, žiadne “mámo, řízky”).
Ďalšia hodina chôdze nás kvázi po hrebeni privedie na vyhliadku na Schrammsteine, kde je menej ľudí, ale podstatne viac fúka. Výhľady sú ale luxusné. Cestu dole by sme si viac užili, keby sme si zobrali na celý deň viac ako liter vody. Hlúpe nemecké autá nás smradľavých nechcú zobrať do dediny, tak musíme smutne po vlastných. V centre prepadneme prvý obchod, kúpime leckere Bierchen a jedlo a zoberieme to hneď pred obchodom. Potom ešte trocha chôdze na stanicu, to je vraj dobré na trávenie. Dokopy 20km a 750m hore dole.
Vo vlaku (konečne už) do Prahy stihnem akurát jeden status a úvahu – keď sme bývali skoro dekádu v Prahe, ani nám nenapadlo sem prísť, a pritom top destinácia, extrémne sexi na jesennú turistiku. Ak ste ešte tieto budgetové Švajčiarska nevideli, vrelo odporúčam! 🇨🇭
(Bonus verného čitateľa)
Leave a Reply