Šofér nás vysadí pred hotelom Holiday Style pri pláži Ao Nang. Lebo si ideme užiť dovolenku vo veľkom štýle.
Počas cesty nám zlou angličtinou a s veľmi silným prízvukom zdelil pomaly viac informácií, ako zvládol oficiálny vocca v národnom parku za 3 dni. Napríklad nám ukazoval autíčka naložené zosekanými palmami, že z nich idú robiť olej, alebo kaučukové plantáže, kde majú stromy na sebe pripevnený kýblik, do ktorého zbierajú šťavu, z ktorej následne robia kdejakú gumu.
K tomu nám s udivujúcou presnosťou popísal, akí ľudia kde v Thajsku žijú:
Chinese in the city, good in business
Muslim near the sea, good fisherman
Budhist in the jungle, good in agriculture
To je originálne rozloženie, teraz sa to už mieša a kdejaký Číňan zoberie do ruky motyku, prípadne Budhista predá predraženú minerálku.
Na našom hoteli sú najlepšie tieto veci v poradí
– výkonná klíma, ktorá nám spraví príjemných 24 keď je vonku 33-38 stupňov. Teplotný index podľa Bangkokských meteorológov dosahuje pocitovú teplotu 52, a to sa vonku fakt nedá vydržať
– vtáky, ktoré ľuďom pre naše pobavenie kradnú jedlo z tanierov počas raňajok
– stanica na umývanie bajkov. Bajky v hoteli nepožičiavajú
Ao Nang je ako pláž ok. Je plná ľudí a odpadu a moc sa toho na nej nedá robiť, povedzme pozerať západ slnka alebo sa člapkať a uhýbať pritom lodiam, ktoré vozia substrát na okolité ostrovy a pláže. A samozrejme večer pozerať fire shows. A rátať mŕtve ryby, ktorých sme tu vyplavených našli viac než kdekoľvek inde. Neviem, či to je tým, že ich tu aj v mori je omnoho viac ako inde, alebo im je len z tých teplôt mizerne a radšej sa obesia na chaluhe, ako by toto mali ďalej znášať. A teda, vyplavené cowfishe alebo pufferfishe sme videli snáď úplne prvýkrát.
Kúsok od hotela máme nočný trh. Tie sú v Thajsku pojmom samé o sebe, tento je ale prekvapujúco čistý a usporiadaný. Má dokonca sekciu pre halal jedlo. Inak ponúka snáď ľubovoľné Thajské jedlo a pitie, a k tomu navyše miestne fusion verzie kebabu, takoyaki (japonské gule plnené rôznymi rybami atď), či grilovaných paličiek s mäsom (aj krokodílím). Páči sa nám tu.
Ďalší deň berieme Grab a ideme do tigrej jaskyne. Nie je to jednoduché, ale z infotabúľ so zlou infothaigliš zisťujeme, že vraj tu v jaskyni do 1975 žil tiger, ale potom prišiel dáky veľactený predstavený rádu Tigrej Jaskyne a chudáka odohnal, aby tu mohli kempuvať mnísi. A z dlhej chvíle všetko vyzdobili soškami tigra, a na vrchu kopca postavili sochu Budhu. Vedie k nemu 1300 schodov, ktorými na 600m prejdete 300m prevýšenia, takže strmé. Začali sme trip celkom skoro, takže nejdeme hore v najväčšom teple, čo sa nedá povedať o nešťastníkoch, ktorých stretávame cestou nazad. Najlepší sú tí, čo oddychujú už dakde po prvých 30 schodoch, tých mi je vždy ľúto, ale nesmejem sa im, nech si nepokazím dobrú karmu a neprídem o vstupenku do Nirvany, ktorú mám za svoj 50 centový príspevok na opravu Budhu snáď zaručenú. Z hora od Budhovej nohy je parádny výhľad na všetky tie palmové a kaučukové plantáže pod nami. Hodil by sa nám Zbynek s drónom 🥹
Keď sa nám po zostupe prestanú triasť nohy, ideme sa poobzerať, čo by sa tu ešte dalo. Kúsok od začiatku nášho dlhého schodiska sú ďalšie schody. Nevieme síce, kam vedú, ale Wonderland znie zaujímavo a tak ich šlapeme ďalších 200. Za malým kopčekom nachádzame obydlia mníchov (asi) a jaskyne s množstvom stalagmitov a všetkého jaskynného. A zábavné stromy s hviezdicovým pôdorysom, ktoré si vyevolvovali tie hviezdicové ramená, aby sa im tam zachytával bordel a mŕtve škrečky/veverky a oni z toho mali živiny. Múdre stromy.
Tradične nám prehliadka trvala dlhšie ako sme čakali, takže namiesto ďalších 2 atrakcií, ktoré mala Mia v merku ideme naspäť na hotel. Ako, stihli by sme ich v pohode, ale práve udrelo najhoršie poobedné teplo a nemali sme už energiu paholčiť sa džungľou za jazerami či čím to. Večer prejdeme po pláži, napcháme sa indickým jedlom a pozrieme si fireshow.
Vstávame neprekvapujúco skoro. Po raňajkách nás vyzdvihne tuktuk a nalodíme sa na “longtail boat” – tradičná lokálna loď, ani mi nepríde, že by mala dáky prehnane dlhý chvost. V spomínanom veľkom štýle máme osobnú loď, ktorá síce stojí niečo ako 2.5x toľko, čo skupinové, ale človek sa nemusí tlačiť s bandou Indov, ktorí nevedia plávať, ale zato majú prenosný reproduktor na Indické šlágre. Alebo s rôznymi neprispôsobivými kmeňmi východu (🇷🇺,🇨🇳 – oboch je v Thajsku požehnane).
Cestou k menšiemu súostroviu Hong sa hlboké vrčanie motora, ktoré Zbyňkove hodinky označovali za “prílišný hluk, použi štuple na ochranu sluchu”, zmení na slabé kvílenie, a vieme že je zle. Stopneme si rybársku loď, ktorá nás za fľašu benzínu odtiahne z otvoreného mora do bezpečia, kde počkáme na náhradnú loď a prestúpime. Starého kapitána necháme napospas moru, len mu zoberieme vodu z chladiaceho boxu.
Nový kapitán je fajn a stále si pospevuje. V rýchlom slede si prejdeme zátoku, ostrov, ostrov, ostrov a ideme k ďalšiemu súostroviu, kde stihneme ďalšie 4 ostrovy. Aspoň 5x spomeniem, ako som rád, že máme drahšiu súkromnú loď a že nemusíme na nikoho čakať a všetko sa dá – keď chceme zastávku predĺžiť alebo skrátiť alebo preskočiť.
O pol štvrtej nás kapitán vysádza naspäť na Ao Nang. Miesto sme zvolili my, a nie úplne šťastne, lebo je odliv a teda musíme prejsť snáď 200m k pláži, bližšie loď kvôli nízkej vode nemôže, a aj tak chudák kapitán dáky čas bojuje, kým sa vie vymanévrovať a pohnúť z plytčiny.
Pred večerou zvládneme už len kávu a sedieť ako ropuchy v hotelovom bazéne, keď už ho máme zaplatený. Na večeru sa presúvame s rozmočenými prstami; osvedčili nočné trhy a k tomu samozrejme fireshow.
Keďže vidíme tú istú lokálnu skupinu už tretíkrát a poznáme choreografiu, pridáva sa ďalšia vrstva zábavy – zistiť, kde sa pomýlia a musia improvizovať.
Leave a Reply