Tri dni bez signálu!
Tvárite sa isto akože “veď to nič neni”, ale ruku dole z mobilu a na srdce, kedy ste to naposledy mali? Digitálny detox sa skloňuje v každej príručke prevencie pred vyhorením či na thajských joga retreatoch, ale kým nestratíte mobil sobotu na diskoške, nikto sa ho dobrovoľne nevzdá.
Naša loď to vyriešila elegantne a odplávala z dosahu ľubovoľného signálu preč. Začiatok potápania patril Similanským ostrovom, ale hlavnou atrakciou bolo asi miesto severne od nich, Richelieu rock pri Surinských ostrovoch (RR), ktoré bolo aj dôvodom spomínaného bezsignálneho plavebného itinerára. Z lode vypadá tento kameň presne ako obyčajný kameň sediaci v strede šíreho mora. Hlavný vocca k nemu mal pripravené 3 príbehy a my sme mohli tipovať, čo je pravda.
Prvý bol pascou na 🇫🇷 – že keď ho dakedy v 19tom storočí Jacques-Yves Cousteau, praotec potápania, pochádzajuci z 🇫🇷 objavil, šiel sa tam potápať a všetky tie fialové a modré koraly mu pripomínali plášť kardinála Richelieu.
Podľa druhého tu pôsobil dáky známy dánsky admirál Richelieu, ktorého si Thajsko svojho času pozvalo, aby im vybudoval flotilu, nech sa môžu brániť Burme a okolitým vagabundom. On prišiel, flotilu vytrénoval, potom chillax hore dole po mori, a na tento šuter narazil svojou loďou, tak si ho poznačil do mapy so svojím menom. A potom dostal denge, celý dengľavý odišiel naspäť do eú, a časom, keď zomrel, objavili jeho mapy a na jeho počesť pomenovali šuter.
Tretí bol o tom, ako sa pápež rozhodol, že mu ubúda oviec a poslal misionára na východ, nech presvedčí miestnych budhistov, že reinkarnácia je nuda a lepšie je trpieť v pekle. Misionár prišiel, ale moc sa mu nedarilo produkovať nových kresťanov a navyše ho každý posielal o ostrov ďalej. Tak sa stalo, že prišiel za miestnymi pirátmi, ktorí si z neho spravili praktický žartík, vysadili ho na skalu a povedali, že sa vrátia na ďalší odliv. Lenže ďalší odliv im ukázal len prázdnu skalu, tak ju aspoň pomenovali po úbohom naivnom misionárovi.
Riešenie nám naservírovali pred posledným, štvrtým ponorom na rovnakom mieste – príbeh číslo 2 je správny. My, čo sme si dobre tipli, sme vyhrali 5 minút k maximálnej dĺžke ponoru 💪
Tento dive site je nie nadarmo radený medzi top destinácie na potápanie na celom svete. Všetky ponory predtým nám pripadali skoro ako niečo, čo sme museli absolvovať, aby sme si zaslúžili možnosť ísť sa potápať na RR. Všetky ponory potom sme tiež chtiac-nechtiac porovnávali s RR a vraveli si, že ako ok, pekné, ale RR bolo o niečom inom.
Keby prejdete všetky obchody v Bratiske a spočítate všetky konzervy tuniaka, čo majú, stále by ste sa asi dostali k menšiemu číslu, ako je počet rýb, ktoré sme videli na RR. Zhodou okolností je potápačský znak pre tuniaka v divočine tiež naznačenie otvárania konzervy.
Druhý ponor na RR bol pre mňa a Miu ponor číslo 100.
Potápači vedia, ostatným vysvetlíme. Podľa tradície sa má stý ponor osláviť tak, že sa idete potápať holý. Thajsko je na to ideálnou krajinou, teplota vody bola nad 30 stupňov, občas prišla “zelená obluda” a ochladila vodu okolo nás na 25, ale to sa našťastie nestávalo často a bolo to vidieť podľa mihotania na rozhraní týchto dvoch teplotných zón. Potápať sa holý na RR má svoje špecifiká, a to konkrétne to, že vo vode je stále okrem vás tak 30 ďalších potápačov, a väčšina z nich má GoPro a kamery a neviem čo ešte. Zatiaľ sme nevideli žiadne zábery na YouTube, ak nájdem, pošlem im Copyright notice a presuniem ich na svoj OnlyFans, ktorý si dovtedy založím.
Druhým problémom je, že pri bezpečnostnej zastávke v 5 metroch prišlo hejno maličkých medúz, ktoré síce pŕhlia menej ako veľké tučné vyrastené medúzy, ale aj tak to nie je sranda. Ale tradícií bolo účinené zadosť a jediná ďalšia tradícia, ktorá nás v súvislosti s potápaním čaká je pitie veľa alkoholu cez šnorchel, ak si niekedy dokončíme kurz na ponorného voccu.
Naspäť na lodi nám všetci spolupotápači gratulovali, ako keby to bol najväčší výkon tisícročia. Naša ponorná vodkyňa to brala v pohode, že ona by na svoj stý ponor tiež šla tak, ale bola v Egypte a tam by ju pravdepodobne ukameňovali, a nie si robili priblblé vtípky ako u nás.
“Videl som tam takú divnú akváriovú rybičku, takú maličkú”
“Ty asi myslíš toho dlhočizného morského hada, nie?”
Leave a Reply