Málokto z vás si vie predstaviť lepšiu dovolenku, ako byť zavretý v hlučnej vlhkej trasúcej sa miestnosti 3×3 metre, kde ho navyše neľudsky budia každé ráno o 6 a následne ho namáčajú.
Waterboarding?
Kdeže; potápačská dovolenka!
Mikrobus stavaný na 110km/h nás po thajskej diaľnici deklarujúcej limit 120km/h vezie rýchlosťou 130km/h na miesto začiatku zájazdu. Keby sme v menej civilizovanej juhovýchodnej Ázii, boli by tieto čísla od seba vzdialené viac. V dive centre sa nás ujmú chalani z 🇫🇷 a 🇮🇹, nafasujeme všetky potápačské udelátka a vlastnú bedničku, kde ich budú najbližší (skoro) týždeň skladovať.
Naša loď sa volá Manta Queen 3, má kapacitu 28 potápačov + približne 15 staff, ale keďže sezóna končí, potápame sa len 14ti. Osadenstvo mikrobusu sa ide ešte prejsť na priľahlú pláž, kde po lodi strávime ešte jednu noc. Okolo 19 sa nalodíme, pridelia nám izby a vysvetlia čo a ako. Okolo 20 príde chýbajúca Francúzska rodina 🤷🏼♂️ Konečné rozdelenie lode vypadá takto (a tu si môžete overiť, ako ste dávali pozor na geografii):
🇮🇹:🇪🇸
🇫🇷:🇫🇷🇫🇷🇫🇷🇫🇷
🇧🇪:🇮🇳🇮🇳🇮🇳🇨🇦
🇨🇳:🇨🇳🇨🇳
🇱🇻:🇸🇰🇸🇰🇨🇿
S 🇫🇷 a 🇨🇳 sa nikto nebaví, takže o nich nič nevieme, ale nikomu to moc nechýba. 🇪🇸 mal byť s nami v skupine, ale jeho neukecali na nitrox (obohatený vzduch, +-32% O2 namiesto 21%, vraj je človek menej unavený), tak musí mať vlastného dajv majstra. 🇮🇳 sú zábavní, ani moc nekyvkajú hlavami, ako to ich súkmeňovci zvyknú, ale zase, robiť generalizácie o miliarde ľudí je odvážne. Je ale pravda, že búrajú predstavy, ktoré sme o Indoch mali, nakoľko chodia turistikovať do Himalájí a potápať do mora, aj keď tam všade môžu byť tigre a žraloky.
Pre nepotápačov a potápačov, čo ešte neboli na liveaboarde skúsim priblížiť, o čom to celé je. Za deň máme 4 ponory, a keďže medzi každými 2 treba byť aspoň hodinu na suchu, väčšinou je medzi ne vpravené dáke jedlo. Každý ponor začne brífingom, kde nám jeden vocca ponorov ukáže mapu a povie, kam sa budeme snažiť dostať a čo tam chceme vidieť. Na mape všetko vypadá prehľadne a jednoducho, pod vodou je to ale iný svet a niekedy sa len ťažko hľadajú podobnosti. Potom na seba natiahnem tričko s dlhým rukávom, tzv rashie (rash guard) = ochrana pred poškriabaním, keby koraly zaútočili. Zvyčajne sa nosí neoprén, ale na ten nám je v tej 32 stupňovej vode príliš teplo. Na to príde dive computer, čo sú hodinky, ktoré v skratke ukazujú, ako sme hlboko a koľko ešte môžme byť pod vodou, aby sme z toho nemali neskôr problém. A opasok so závažiami. A nafukovacia vesta s cylindrom a hadičkami.
Cylinder sa po každom dajve magicky naplní a na nás je už len skontrolovať si vzduchovým gerätom zmesku vzduchu, ktorú nám namixovali, aby sme sa v hlbinách neotrávili kyslíkom (čo sa môže stať. Čím viac % O2 v tanku, tým plytkejší musí byť ponor).
Potom sa s plutvami v ruke a okuliarmi na krku došmatláme k menšiemu člnu, slovensky asi zodiak, anglicky dinghy, v ktorom už čaká dingáč, ktorý nám pomôže nastúpiť dnu so všetkými pakšamentami. Potom sa oddingháte na miesto ponoru a zkotrmelcujete vzad z dinghy do vody.
Viete prečo robia potápači kotrmelec vzad?
Keby robili kotrmelec vpred, zostali by v lodi.
Vo vode sa väčšinou všetci upravia, či všetko sedí tak jak má, či si nezabudli plutvy alebo masku (tak sa vraví okuliarom. Keby je tu maškarný, všetci idú absolútne nekreatívne za potápača) a potom vyfúknu vestu a šup na cestu do hlbín.
Pri 4 ponoroch denne chcú byť voccovia opatrní, tak stanovili maximálne hĺbky na 30/30/25/20 a časy na 60/60/60/40. Ale ak dakto zo skupiny vyfuní vzduch skorej, ide sa hore tiež skorej. V cylindri chcete mať furt aspoň 50 barov, čo je tak štvrtina pôvodného stavu. Extrémni škrobi a extrémni adrenalínoví nadšenci to považujú za nadarmo minuté prachy za vzduch a radšej by chceli ísť hore s prázdnou, ale mimo 🇲🇽 a 🇨🇿 sa to berie ako bezpečnostná rezerva, keby sa niečo pototo a dodržiava sa.
Po skončení ponoru buď príde znova dinghy a naberie ľudí na palubu, alebo, ak si dingáč nechce zamočiť loď, hodí potápačom lano a dotiahne ich k veľkej lodi. Na populárnych dajv spotoch je veľká frekvencia dinghyčiek, ktoré sa preháňajú hore dole, a nie vždy vás naberie tá vaša. Je ale hanbou skončiť na zlej lodi a tak sa váš vocca všemožne snaží vykomunikovať, aby vás predsalen hodili na správnu loď, Manta Queen 3. Nie MQ1, nie MQ8. Tri!
Bezpečne na lodi sa všetci odstroja a exnú sladký welcome drink od tety lodnej kuchárky. V tomto teple a potápajúc sa treba denne vypiť aspoň 4-5L, takže podľa odporúčania voccov máme piť vždy všetko, čo nám teta kuchárka ponúkne. Keď sme pri kuchároch, ešte tu je hlavný kuchár, ktorý moc nevychádza z kuchyne, len celý čas niečo smaží a opeká. Nanešťastie dakto z manažmentu spoločnosti rozhodol, že ryby sú kamaráti a preto ich nejeme, len kurčatá a štvornohých nepriateľov – takže toto je prvá loď, kde nejeme ryby 😵
Hlavný vocca mal k tomu opĺzlu poznámku o jedení svojich kamarátok, ale tá sa ťažko prekladá 😅
Leave a Reply