Thajské tantrické tance 2

Ak sme si mysleli, že na prvej polovici letu bolo okolo nás príliš veľa malých nespokojných goblinov, určite sme neboli pripravení na let z Abu do Phuketu.

Zbynek sedel vo 🇫🇷 časti lietadla, my v 🇩🇪, ale otrava to bola pre všetkých. Neviem prečo všetci rodičia nástoja na tom, že ich dieťa musí letieť v kabíne s nimi. Dieťa by sa určite zmestilo aj do stredne veľkej zacheckovanej batožiny, prípadne sa predsa dá zabaliť do bublinkovej fólie a poslať FedEx priamo na miesto dovolenky.

Solídne nevyspatí pristaneme okolo 8 v Phukete. V hoteli, čo sme si bookli, sa svojho času ponevieral Leonardo DiCaprio vo filme Pláž. Ten film, ako aj mladý Leo, ma moc nezaujíma, ale king size posteľ a izba s klimatizáciou veľmi. Check-in o 14 nám ale kazí plány a keďže nechceme sedieť pol dňa v starodávnej čakárni s pávom, ideme blúdiť po meste.

Náš adoptívny syn Zbynek našiel bankomat, a že teda zoženie dáky peňáz na thajské masáže, ladyboy kabaret a ping pong show. Bankomaty na našej ulici sú naprogramované na praktické vtípky a zožerú mu kartu, takže namiesto toho pol hodiny komunikujeme s ujom za okienkom banky, že tú kartu nám treba, lebo inak neuvidíme opĺzlé showky.

Vystrašený touto skúsenosťou a odhodlaný kartu už dnes nepoužívať nájde Zbynek Phuketské mestské múzeum. Ktoré je zadarmo! Hľadá sa ľahko, lebo 1) je asi 200m od nášho hotela smerom, ktorým sme sa náhodne vydali 2) je v obležaní všemožných turistov – niektorí zvládli báchať selfíčka po celú dobu, čo sme si múzeum prezerali. Tu sa zo zlých anglických prekladov dozvieme, že v starom Phukete sa ťažil cín, chodili sem pracovať čínski baníci (dobrovoľne?) a občas dakto vystrúhal perleťou vykladaný stôl. Okrem toho je tu na veľkej ploche vyobrazenie Čínskeho pekla, za ktoré by sa nemuseli umelci hanbiť ani pred komisiou dobových umelov ortodoxných kostolov v Grécku.

Ak som to dobre pochopil (50/50), miestna kultúra sa volá Baba a je to zmeska Malajskej, pôvodnej Juhothajskej a Čínskej. Majú rôzne smiešne oblečky a budovy. Kto si o tom chce viac prečítať, tak bitte.

Z múzea nezostáva ako odísť do neľútostneho tepla vonku. Predsalen, EU sme opustili počas menej ako 10 stupňových teplôt a tu máme príjemných 33, takže sme trochu vyšokovaní. 3x Pad Thai na obed a konečne checkin v hoteli. Vydobyjem si 2h spánku, po ktorých ma už ťahajú na vyhliadku nad mestom, Opičí vrch.

Vyhliadka pekná, opíc primerane, žiadna nás nepohryzie, kopec úspešný. Deň zakončíme návštevou Indy Night Market, ktorý je na thajský nočný trh príliš uprataný a usporiadaný, ale aspoň nám to dáva nádej, že ďalší deň strávime na kopci so stavbou vykladanou mramorom a nie len na porcelánovej modle.

Ďalšie ráno sa všetci cítime trochu viac ako ľudia. Času niet nazvyš, tak ideme rovno na kopec, kde si spokojne sedí The Big Buddha. Názov zvolili príznačne, je to aj budha, a aj je veľký. Socha vraj sedí na kopci 400mnm a je vysoká 45m. Pre porovnanie, Socha slobody má 46m, ale nesedí. Toto všetko nám ale povie inštruktor sedemkrokovej šťastnej meditácie, lebo jediné plagáty v okolí sochy vymenuvávajú známych ľudí, ktorí prepadli budhizmu. Alebo aspoň budhizmus niekdy za svojho života v dákej vete spomenuli, ak sú pre rovnováhu dostatočne slávni. Miestni strojci propagandy majú na plagátoch JLo, Backhamovcov, Gatesa, Ronalda a Oppenheimera.

Druhý druh plagátov je ten, ktorý hovorí, že platí zákaz kŕmenia opíc. Obyčajne pred ním stojí retardovaný párik Rusov a kŕmia opice. Ktovie čo robil Zbyňov kamoš z Čiech, ktorého v Thajsku opica pohrýzla a strávil zbytok dovolenky na injekciách proti besnote a inšpiroval tak jednu veľkú životnú fóbiu.

Cestou do hotela sa zastavíme v najvýznamnejšom miestnom chráme, ktorý vypadá úplne rovnako ako ostatné, menej významné chrámy, ale má zaujímavú vychytávku. O tej sa dozvieme pri obzeraní zaručene pravej Budhovej kosti. Znenazdajky sa zvonku ozve hluk nie nepodobný streľbe. Síce nie sme americkí školáci, ale vyplatení sme podobne. Zbytok návštevníkov si ale z hluku nič nerobí a ďalej prehliada Budhovu kosť.

Pozriem von, a tam železná búda obložená tehlami, že petardová služba. Vy im prispejete na chrám, a oni vám za odmenu napchajú búdu petardami a odpália ich, efektívne vyhadzujúc vaše peniaze do luftu.

Keby u nás dávali v kostoloch za príspevok do zvončeka dynamit, hneď by tam chodilo viac ľudí!


Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *