Posmelená mojimi vodičskými úspechmi (7 + 7 + 7 km) naplánovala Mia ďalšie dva dni v oblastiach, ktoré by sa zdali byť ešte nedávno úplne nedostupné!
Henningsvær je – schválne, kto to uhádol? No? Tak dobre, nebudem vás napínať, je to rybárska dedina. Leží za jedným tunelom a aspoň troma mostami dákych 21km od nášho ubytovania. Cesta tam prebehla chvalabohu bez vzrušenia, smiešne je akurát to, že sa človak ani nenazdá a je o niekoľko ostrovov ďalej.
Po príchode sa nás ujme Španielonór Peter, ktorí nás videl prichádzať. Predstavil sa ako majiteľ agentúry, ktorá tu v zime robí prechádzky na snežniciach a kajakovanie. Keďže snežnice sú podobne retardované ako bežky, ideme sa kajakovať. Naoko ľahostajne sa ho pýtame, aká je šanca, že sa v tomto neľútostnom počasí prekotíme, dostaneme šok a utopíme. Pohotovo odpovedá, že ak si budeme počínať v kajaku rovnako dobre, ako za volantom, tak dosť vysoká. Čo je ale horšie – vraj dostaneme dvojkajak. Keď sme ho mali požičaný naposledy, prevažne sme sa točili na mieste.
Peter usúdi, že má vlastne neodkladný biznis v meste asi 200 km od nás a odchádza. Preberú ho jeho dvaja zamestnanci, Španiel Juan (meno si už nepamätám, ale každý Španiel je buď Juan alebo Pedro, nie?) a Švédka Ronja. Juan chcel robiť voccu na kajaky v Španielsku, ale vraj je tam zima, nikto sa nechce kajakovať a tak prišiel sem, na Lofoty. Ronja študuje za adventure guide, čo by sa voľne dalo preložiť ako dobrodružný vocca. Keď si mala v škole vybrať stáž, chcela ísť na lezenie, ale bolo ich málo, tak jej zostalo kajakovanie. Čo sa aj viac hodí k jej menu, lebo podľa Wikipédie ho vymyslela Švédska spisovateľka Astrid Lindgren v 1981, keď napísala detskú knihu Ronja Rövardotter a v preklade znamená jazero.
Asi 3 týždne chodíme nonstop v otepľovačkách a teplých ponožkách. Na túto aktivitku je to ale málo, takže nafasujeme ešte izolačný oblečok, natiahneme druhý pár ponožiek a nakoniec niečo, čo vypadá ako halloweensky oblek pre ľudí, čo chcú ísť prestrojení za záchod. Naši voccovia nás vtesnajú do lode, každému vrazia do ruky pádlo s extra krytím na ruky a šup makať. Obavy z kéruvania sa ukázali ako neopodstatnené, lebo kajak má pedále a plutvu a je preto nielen vodovzdorný, ale aj blbovzdorný.
Odpádlujeme sa von z dediny, cez kúsok otvoreného mora až k stádu maličkých ostrovov. Na jeden z nich sa vydriapeme, zjeme voccovu čokošku a trochu si omrzneme externality, aj cez 2 páry ponožiek a nepremokavé topánky navrchu. Cesta naspäť trvá večnosť, hlavne preto, že mi treba na WC a to s tými 5 vrstvami oblečenia nie je jednoduché.
V bezpečí na súši, znova len v 3 vrstvách oblečenia a s prázdnymi mechúrikmi ideme objavovať krásy Henningsværu. Moc tu toho nie je, okrem všetkých rekvizít rybárskych dediniek, ktoré sme už objavili v minulých dedinách. Všetko obyvateľstvo odišlo lyžovať, takže sa už len prejdeme k ich legendárnemu futbalovému ihrisku, ktoré vraj vypadá cool na FIFA plagátoch, ale reálne tu nikdy nehral nikto slávnejší ako rybár Sven z piatej lofotskej ligy a.k.a. Messi z Wishu.
Večer si dáme saunu a auroru. Cítim, že obe zaslúžene.
Leave a Reply