Nevýhody cestovania na sever Nórska v zime určite zahŕňajú to, že tu je na počet turistov všetkého nedostatok. Okrem turistov a zimy. Tých je dostatok.
To znamená, že ak sa chce človek pozrieť sobom na zúbky, musí si to bookovať pomaly mesiace dopredu. Alebo ak si chce odcválať psie záprahy. Alebo ak chce mať strechu nad hlavou 🤷🏼♂️
Druhý deň cesty sme sa obaja cítili dosť mizerne, dozvuky choroby z lyžovačky. Ja som pomedzi všetko to smrkanie a pokašliavanie nemal ani čas vyjsť von, takže ten deň ignorujeme.
Deň nato nás čakala skitúra s predplateným voccom – tiež sme vystihli posledný voľný termín. Aj cez počiatočné obavy sa výlet vydaril, Morten nás odviezol pod kopec, previedol cez pásmo stromov a pásmo vetra až na pokľudný prevejmi lemovaný vrcholec a potom nám vyňuchal fešný sneh na zjazd. V ňuchaní mu pomáhali 2 fenky, ktoré okrem toho celú cestu autom sedeli jednému z nás na kolenách. Dobré spestrenie zimnej turistiky. Na otázku, či máme psa my som ho obšťastnil mojou teóriou, že vlastniť psy je ako vlastniť deti, t.j. veľká otrava a oveľa lepšie je dakam prísť, na pár hodín si ich požičať, a potom vrátiť majiteľom😅
Okrem toho sme sa dozvedeli, že ho psy sprevádzajú na väčšinu túr čo podniká, ako aj na lov dákych snežných vtákov s chlpatými nohami, biológovia určite opoznajú. Na lov losov ich neberie, ale to je iný challenge, potom ako losovi delom odstrelíte hlavu, treba ho na mieste mačetami naporcovať a každý z partie si hodí dáku 80kg ťažkú nohu na ruksak a zlyžuje do doliny.
Cestou naspäť sme sa bavili o lyžovaní v centrálnej Európe a nórskych reáliách. Mia sedela vpredu, nech dostane tiež svoju dávku psích chlpov a slín. Smial som sa, že zatiaľ čo sob môže byť “Beast of burden”, tieto psy sú “Beast, and a burden”. V slovenčine to vlastne funguje tiež – ťažné zvieratá vs zvieratá, čo sú len záťaž 😁
Medzi rečou sa nás Morten spýtal, či nám agentúra povedala niečo o platbe za dopravu. Mia dohľadala, že všetko máme zaplatené dopredu, ale v maile spomínali príspevok na benzín, tak že mu teda niečo pošleme. Najlepšie bude vraj vybrať cash. Nečakal som, že si vypýta 43eur za hodinu jazdy.
Navyše, za benzín do elektro auta 🤷🏼♂️
Človek sa má na pozore pred taxikármi v Bangkoku, a aha ho. Navyše, nórske peniaze sú fakt škaredé. Nečudujem sa, že všetci okrem nášho voccu tlačia na elektronické platby.
Po teplej sprche a prezlečení do civilného oblečka ideme na skusy do miestnej reštaurácie. Na výlete v sobom kempe nám dve staršie Talianky, pomedzi všetko to nadávanie na všetko, odporučili pár miest na jedenie, a 🇮🇹 v tomto radno počúvať. Tromsø má vraj najväčšiu koncentráciu reštaurácií v celkom Nórsku a dokázali by súbežne usadiť k stolu štvrtinu obyvateľov mesta. Reštika sa ukázala byť fajn, tresčie jazyky ako predjedlo sme uprednostnili pred údenou veľrybou, a sobí steak bol tiež chutný.
Sobie mäso má vraj omega-3 oleje, a to je tu v Nórsku veľká vec. Všetko, čo nemá omega-3 sa jesť neoplatí a nemá, zatiaľ čo všetko obsahujúce omega-3 je The Shit a je fajn sa tým napchávať od rána od večera. Predpokladám, že aj dealeri miešajú koks s tresčím olejom, lebo inak by im tu kšefty nešli. Pred odletom si musíme kúpiť niečo z tých hektolitrov čo majú v supermarkete vyextrahované a doma budeme všetkými masťami mazaní!
Leave a Reply