Február v Laaxe za veľa nestojí. Teda, naopak, stojí priveľa a analytici v ústave hodnoty za peniaze by plakali, keby videli, čo za to človek dostane. Totiž, február = postupné školské prázdniny všetkých švajčiarskych kantónov a aj keď ľudský slalom na svahoch môže byť sranda, komu sa chce vysvetľovať rozkokošeným rodičom, že ich potomka som nezostrelil naschvál, neprenasledujem ho po svahoch a že mi proste padol pod lyže (osemkrát)? Február je dobré stráviť v nore a plánovať budúcnosť. A trénovať. A ísť lyžovať vtedy a tam, kde nie sú deti. A to sme aj robili.
Na jeden deň sme si zaplatili verejnú skitúru z Ruedi šport, čo sú takí lokálni mountain guide nazis. Obchod s masívnou maržou, kde pracujú horskí voccovia, ktorí aj človeku vedia poradiť, ale len keď na to majú náladu a keď vidia, že už toho dostatočne veľa vie. Možno to bude tým, že sa im nechce vysvetľovať to isté každému začiatočníkovi, ale skôr si myslím, že všetci z nich by radšej boli dakde v kopcoch a sami a to, že ich (za peniaze) nútia byť v kamennom obchode, ich vehementne frustruje.
Apropo, začiatočníci. Na našej túre sme sa vyviezli na kopec vo Flumserbergu, kde sa začínal trip. Prvá úloha bola zošmýkať sa 50 metrov dole prvým svahom, kde sme už mali pomaly nasadzovať kožky a šliapať. Počas tohto krátkeho zjazdu 2 zo skupiny padli sami, jednu zobral so sebou až pod svah náš splitboardista (vývojový stupeň pokémona so snowboardom, ale s rozpílenou doskou) a ďalšieho zoťal lyžiar začiatočník z inej skupiny (ten v tom bol skoro nevinne, ale neviem kto so zdravým rozumom v požičovni nastaví 80 kg ťažkému horlivému začiatočníkovi DIN 4 na lyžiach a ešte ho aj pošle na svah).
Stojac pod kopcom a pozorujúc skazu, ktorá sa nám pred očami odohrávala, oblial studený pot rovnakou mierou nás aj našu vodkyňu. Našťastie to bola nabúšená baba zo švajčiarskej armády a v hlave si isto predstavovala, že tento substrát na kopec dostane, aj keby si nás má všetkých 8 prehodiť cez plecia.
Zbytok túry bol bez silnejších zážitkov, naspäť pri lanovke sme si šupli nealko pivo a už nás operný hráč na lesný roh (spomínaný nebezpečný splitboardista) viezol vo svojej dodávke serpentínami na vlak.
PS: Február bol aj mesiac, kedy sa Mia naplno začala venovať svojej fotokariére, dostala svoju fotku na prvú výstavu a naplánovala svoje prvé zákazkové fotenie.
Leave a Reply