Madeira, ira, ira 10

Náš hotel Santana in Nature je podstatne viac nature ako Santana, ráno berieme taxík.

Na dnes je plán prísť pred blbými turistámi do Caldeirão Inferno. Cesta touto levadou je extrémne oddychová, teda až na tunely, kde zo stropu kvápe krv z hláv vysokých ľudí. Tie časti oddychové nie sú. Bez ujmy na zdraví sa ale dostávame do Caldeirão Verde, kde pohybom skúseného vandala preskakujeme zátarasy, ktoré varujú pred padajúcimi kameňmi. Pri vodopáde nachádzame ďalších 15 vandalov a spoločne si všetci báchame selfíčka. Odchod, ktorý nastáva po 20 min, je už iná (smutná) pesnička. Turisten už sú všade napchaní, visia zo zábradlí, jódlujú popri chodníčkoch, “Mámo, nemáš Capri-Sonne, vole?”, atď. Hnus.

Cesta do Inferno je ale zahataná serióznejšie vypadajúcimi zábranami, že viac kameňov, ani ľudia tam moc nechodia, a turistický sprievodca, ktorého sme si na mieste odchytili, vraví, že very dangerous. Otáčame sa teda naspäť a krvavými tunelmi, tentokrát už zapchatými substrátom, sa vraciame nazad. 

Po ceste naďabíme na odbočku, ktorá ide priamo hore na Pico Ruivo. Už sme tam síce raz boli, ale Mia má plán ako ušetríme taxík (a pridáme 700 výškových). Keďže doterajšia túra bola slabá, ideme na to. 900m hore dávame na 4.5km a hneď ako prídem na to, ako sa rátajú sínusy, zistím si aj priemerný gradient. Ale boli to skrátka schody hore a na chatku pod vrcholom prichádzame spotení a pripravení na vrcholové pivo. Vonku sa dvíha vietor a tak sa na vrchol moc neponáhľame. Neponáhľanie nám vydrží hodinu a pol, počas toho nasypeme do Agnešky od vedľajšieho stola dáky “magnés”, nech zvládne cestu dole, a do seba zmieňované pivo a zbytok jedla čo zostal. Za 15 min sme na vrchole a číhame na západ, zatiaľ čo sa nám jemný orkán pohráva a vlasmi (!). Skrz mraky moc nevidieť.

Keďže nikto iný takýto super nápad nema a jediní ľudia, čo sa tmolia vôkol, sú len tí, ktorí tu zostávajú spať (Mia skoro plače, keď sa o tejto možnosti dozvie), náš plán stopnúť dakoho do dediny padá a voláme taxikára z rána. Ten ochotne príde, povie nám, že na ostrove mali 2.5kg veľké avokáda a 10kg ťažký sladký zemiak, zhrabne dvacku a vyloží nás čašníkovi pod nosom.

Chobotnicu a meč panenky si zaslúžime.

Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *