Fake it till you make it, či ako sa to hovorí.
Nie je to možno presne to čo ideme robiť, ale budiž. Mia – keďže je z nej už fotograf, a fotografi nikdy nespia – @mariakosa.photography, všetci! – sa ráno vydala skautovať lokácie okolo hotela a pri tom prípadne fotiť východy, keď sa dáke stanú. Ja som sa pridal po raňajkách na kúpanie vo vulkanickom billabongu (bazén kam sa nalieva voda z oceánu), ktorý tu majú. Majú teda 2, ale ten platený za 3e stojí za 💩 a je plný turistov. Tam sme boli počas prvého výletu jeepom, a celé zle. Ten druhý bol obohnaný páskami “Neic sem, zebere ťa vlna”, čo odradilo 🇩🇪 a ostatné sporiadané národy. My, Češi a Taliani sme hneď vedeli kerá bije, všetko podliezli či preskočili a mali prázdny bazén len pre seba. Aj na tú chladnejšiu vodu si človek vie zvyknúť.
Sprcha, checkout, taxík, a už sa vezieme najstrmšou lanovkou v Európe (?), stavali ju ale 🇩🇪, takže sa nebojíme. Medzi útesom a pobrežím s hustopekelnými vlnami je opustená dedina Fajã da Quebrada Nova, ktorá dobre smrdí. Pobrežie sa ale rozprestiera na obe strany čo len oko dovidí, a teda je to pohľad plný bovínov (jednotka pozitívnej energie 🤷🏼♂️). Keď sa ich nasýtime, lanovkou naspäť a stopom (dvaja Poliaci, nemali šancu, lebo s nami šli lanovkou) na hlavnú cestu. Máme so sebou papier Santana, ale to je 58km cez krkaháje, tak to moc nesilíme. Nakoniec po 20 min stopneme český párik, ktorý nás hodí až do Saõ Vicente, čo je vyše pólka cesty. Za odmenu ich zabávame príhodami a tipmi z Madeiry. Tiež ešte nepili ponchu, nechápem, dávam im kázanie.
Už nám zostáva len posledný úsek, tak sa plácneme na správny kruháč a číhame. Do 20 minút máme auto a Holanďania vravia, že idú na nákup a v Santane je dobrý obchod, takže nás vezmú až do hotela. Asi im imponovalo, ako dobre poznáme holandské povojnové zločiny v Indonézii 💪
Cítime sa ako stopéri – veteráni!
Leave a Reply