Svokrovci neodišli.
Teda, tí, ktorí zdržiavajú personál Rum Inn-u od ich občianskej povinnosti nalievať mi kávu a rum. Na našu turistiku nás teda berie taxikár ráno pred 8 s minimom alkoholu a kofeínu v krvi. Plán je ísť na levadu 25 prameňov.
Všetky levady, ktorými je Madeira preslávená a prešpikovaná (2000+km), sú vlastne akvadukty pozdĺž turistických chodníkov a ako sa dozvedáme, boli hnacím motorom celej ostrovnej ekonomiky, lebo bez vody, ktorú poskytujú, by nikde nič nenarástlo. Ani cukrová trstina. Žiaden rum. Katastrofálne následky.
Tá naša je najpopulárnejšia, a tak tam treba ísť čo najskôr, ak nechce človek skončiť zasypaný hŕbou nemeckých dôchodcov (takto sme stretli len pár párov, z čoho ten prvý skoro skončil zasypaný levadou, keď sa kúsok pred nimi uvoľnili šutre a precválali veselo cez turistický chodník). Túra je to ale ľahká – aj s oboma vodopádmi, ktoré sme navštívili, je to do 4 km a aj to len dole kopcom. To by som ani nemohol napísať, že sme boli na turistike.
Tak sme si pridali pochybnú skratku z mapy.cz a potom dlhšiu časť značky do Fanal. Moja jediná motivácia bola môcť písať slovo Fanal, no Mia tušila, že tam sú vavrínové lesy a stromy a kravy a celé je to pekné. Bolo to fakt pôsobivé (aj bez tej mystickej hmly, ktorá sem láka fotografov). Po 20km s prevýšením +-1km sme skončili ďaleko od nášho aktuálneho miesta bydliska (a rum baru), bolo treba vymyslieť, ako naspäť. Kráčať sa nám už nechcelo, bezpečný ostrov a mrť turistov znamená len jedno.
Rovno pri 🅿️ nás prvé auto úspešne nabralo, Francúz a Madeirčanka žijúci blízko Ženevy nás vzali na križovatku pri veterných mlynoch. Ďalší dôkaz, že všetci normálni chcú zo Ženevy čo najďalej. Odtiaľ nás po pár km chôdze a niekoľkých neúspešných dvihnutiach palca vzal slovenský párik mtbkerov z Martina dole k pobrežiu.
V Ponta do Sol, odporúčaný ako top sunset miesto, už západ nestíhame. Smútok zaháňame steakom v Brazílskej reštike – veď zajtra bude zapadať znova.
Taxikár z rána si zabudol vypnúť appku a namiesto 14e nám naúčtoval 30, ale (nečakane) ho hrýzlo svedomie a tak nás doviezol domov zadarmo – celý deň sme si písali a hovorili mu rôzne miesta, kde sa nachádzame. Nechápal, čo robíme.
Ani my.
Leave a Reply