Madeira, ira, ira 3

Racek jako klacek
Fotí si ho Jacek.
Spolu so všetkými svojími krajanmi, rovnako ako aj s bandou ostatných mongolov z V4 a vlastne ľubovoľnými ostatnými turistámi, čo sa mi motajú pod nohámi na túre, ma pekne serú.
Dal jsem jim pár facek.

...

Touto krátkou básničkou s rýmovou schémou AAYA začneme naše dnešné rozprávanie o turistike. 

Ako isto všetci vieme, Madeira je sopečný ostrov a teda má pekné sopkovité kopce. Mia má už dlhšie dilemu, či chce po reinkarnácii byť kravou v Alpsteine, alebo sopkou. Misantrop turista to nemá ľahké, ale prišli sme skoro prvým busom na začiatok túry, viac sa nedalo spraviť. Aj tak nepomohlo a tlačili sme sa viac ako mňam mňam tuniakové filety v konzerve.

O tom, aké pekné šutre tam boli, je zbytočne písať – uvidíte na fotkách. Naspäť na parkovisko prichádzame 14:59, takže s prehľadom stíhame bus o 3. Cestou domov sa zastavíme na Mercado dos Lavradores, ktorý Mia odhadovala na 2h. Po 15 min nemáme čo robiť, a ideme preč. Na úrodnej sopečnej pôde im rastie všetko čo zvládli dovliecť z Ázie či Južnej Ameriky. Ochutnali sme aspoň banananas (oficiálne “Delicious fruit”), ktorý si cenia na 30e za kilo a chutí horšie ako banán, horšie ako ananás, a extrémne komplikovane sa je. Lokálne banány sú lepšie, ale na trhu ich predajcovia mali za ľudových 8,50e. 

Supermarket to istí – pôjdem pozrieť aspoň kamoša bezdoša.