Teta v infocentre nám poradila dobre.
Výhodou toho, že si človek máličko priplatí za výlet jeepom je, že tento akt zmenší skupinu na polovicu a automaticky odfiltruje Čechov, Poliakov a Holanďanov. Deň tak trávime s mladým nemeckým šoférom, ktorý je solídnym zdrojom informácií o ostrove, s škandinávskymi dobre garážovanými dôchodcami, nemeckým párom a dvoma protinožkami. Jedna nám síce možno dala covid, ale boli až komicky stereotypné (“Našli sme si výlet, kde bol v cene All inclusive alkohol. Videli sme aj dáke veľryby či delfíny či čo”).
Ostrov má štvrť mega obyvateľov a niektoré mesiace tu dosiahnu 1m turistonocí, čo je metrika, ktorú často nevidíte. V zime tu dosť prší a všetky tie prázdne masívne umelé riečne korytá, ktoré sme videli, sú vraj plné (a keby tu neboli, odnášala by im voda domy, ako v minulosti). Cesty sú tradične sopečnoostrovné, najvyšší označený gradient sme videli len 15%, ale to nášho šoféra nebrzdilo a smelo sa vydával aj na neoznačené a strmšie brehy, že keď už má ten jeep. Toľko sme sa ale driapali do kopca, až sme sa vydriapali na úplný vrch západného pobrežia. Na vrchu je super vyhliadka a ešte lepší mrak, takže bez zastavovania ideme zase dole kopcom. Tentokrát pre spestrenie vyberá jeepista cestu, na ktorú by bol pyšný aj Indiana Jones. Nemyslím, že to bola optimálna trasa, ale keď už máme jeep 🤷🏼♂️
Les je trochu smutný, lebo im tu pred mesiacom horel solídny kus ostrova. Ak som to dobre pochopil, ich ňuňu vavrínové stromy, ktoré pokrývajú pätinu rozlohy a chytajú vodu z oblakov a udržiavajú ju v pôde až tak moc nehoria, ale importované eukalypty horia až veľmi dobre a nedá sa ich zbaviť. Austrálske riešenie by bolo importovať sem lykožrúta eukalyptov, ktorý by sa im premnožil, tak by následne importovali lykožrútožravé holuby, ktoré by sa im premnožili, tak by doniesli jedovaté orly, ktoré… No. Takže eukalypty.
Smutným lesom prídeme až k perníkovej chalúpke s nápisom bar. Je prekvapujúco plný, nedeľná zábavka lokálcov je jasná. Naša skupina si dáva len kafi&küchen, griotku, ponchu a dáku eukalyptovicu. Tá nie je nič moc, ale keď už majú eukalypty 🤷🏼♂️
Poncha je dobrá, o tej ale napíšem neskôr. Deň končí tradičnou nepálskou kuchýňou, lebo čo iné si dať na Madeire.
Storka na záver: na mužských wc s nutnosťou vypísanou do tváre smútim nad absenciou papiera a teda nemožnosťou splniť cieľ. Z vedľajšej kabínky vychádza bezdomovec, ktorý vyhádže z ruksaku 2 krabice vína, zopár igelitiek a nakoniec sáčok s toaleťákom, ktorý mi ponúka. Na moje slušné námietky odpovedá, že doma má zásobu a nech sa necickám. Pri našom opätovnom radostnom stretnutí pri umývadle sockuje cigy, a neskôr hrá na city, ale príbeh končí príspevkom 1e a jeho radosťou, že si za to kúpi ďalšiu krabicu, keď mu dôjde pozajtra zásoba.
Leave a Reply