Došli sme do Stockholmu a odpadou som.
Obrazne. Nie naozaj. Pre tých, ktorí už len čakajú, aká dráma sa nám stane.
Ale po poriadku. Predtým, ako sa vrátime domov, namažeme si celé telo fondue a jódlujúc odcválame na
fialových kravách do západu slnka, nám ešte zostávalo pár dní vo Švédsku. V Ålande mala byť celé ráno búrka,
takže sme si už plánovali, ako radšej pôjdeme do prístavu v plavkách a žabkách, nech nemáme všetky dlhé veci
mokré. Avšak meteorológ mieni a počasie mení, takže nakoniec pred 6 ráno vytriasame ucholakov zo stredne
vlhkého stanu a suchou nohou prichádzame na trajekt. Hecli sme sa a za 17e si zaplatili kajutu, mega
investícia. Tiché bzučanie mnohotonového motora masívnej lode nás uspí a budíme sa kúsok od Stockholmu.
Prístavná časť je trochu moc punk, už 10 rokov ju prestavujú, a ďalších 10 budú. Do vytipovanej reštiky sa
dostávame veľmi ťažko a tlačenie naložených bajkov do kopca po mačacích hlavách nám dá pocit, že obed je
zaslúžený. Keďže sme vo Švédsku, dávame si obed v Meatballs for the people a odteraz môžeme hovoriť, že sme
jedli medveďa. Los, sob a diviak sú oproti tomu bežná strava🐻🦌🐗🍡
Ďalším klincom do rakvy predstavy chladných severanov (po ukecaných Fínoch a koláčoch zadarmo) je Švéd,
ktorý pri nás trochu obchendoval v kaviarni a potom sa osmelil a prihovoril, že či už máme kde spať, že je
na WarmShowers a žena odišla dakam na víkend, že by nám ponúkol ubytko. Výnimočne sme ale už mali všetko
zarezervované, tak sme si len pokecali a pozdielali zážitky a skúsenosti. No stane sa vám toto inde (v EÚ)?
Večer sme šli pozrieť mesto len pešo – a musím povedať, že to mesto je super. Vidieť, že počas histórie
netreli biedu a všetky budovy sú masívne, krásne, udržiavané a vôbec. Majú tu ostrov múzeí – stíhame len
Skanzen s pôvodnými domčekmi a nordickými zvieratkami, múzeum s veľkou zachovalou loďou (vraj že “chyba
inžinierstva”, chudák loď sa potopila na svojej prvej plavbe. Ale vyzdobená je krásne, ako vidíme na
internetoch), ABBA múzeum, Fotografiska, atď – si necháme na inokedy.
A tým sa náš výlet končí.
Zostáva oslavný obed v prístave pri mori, zháňanie krabíc na bajky, ranné balenie a stres z toho, či nás ten
bus zoberie na letisko s krabicami alebo nie.
Dokopy sme odbajkuvali 1923km za 34 dní (z toho 28 sme sedeli na tátošoch). Hejterom, ktorí by chceli písať,
že prečo nie 2k, odporúčam zdvihnúť svoju podpichačnú riť a odbajkovať aspoň polovicu. V takýchto
podmienkach, samý les, polia, nevľúdni pobalťania a 30kg bajk. 16 nocí v stane. Každý sme schudli 5kg, ktoré
isto mestským životom a aktuálnou rozožratosťou naberieme naspäť.
Kolo-(haha)-beh života!
Leave a Reply