Zbohom Finland, vitaj Åland! 🇦🇽
Väčšina z vás si teraz myslí, že žiaden Åland neexistuje a vymyslel som si to ako názov, ktorý ašpiruje na
prvé miesto v telefónnom zozname krajín. Nie je to tak, a na zozname krajín aj tak toto autonómne územie
spadajúce pod Fínsko a hovoriace len Švédsky neni. Ale lokálci vám budú hovoriť, že sú [ólenderi] a asi neni
slušné im tvrdiť čokoľvek iné (aj keď v minulosti mali neúspešné referendum o tom, či by sa nemali radšej
kamarátiť viac s tým Švédskom. Keď im sem teraz chodia “krajania”, musia si objednávať sushi a burger po
anglicky). A majú vlastnú vlajku, špzky a aj doménu .ax.
Nalodenie na trajekt už máme v malíčku, počas plavby bol jediný problém, keď ma prišiel zobudiť picino, že
by som nemal spať na tom gauči, lebo toto je reštaurácia. Po 5.5h vystúpime na hlavnom ostrove Fasta, v
hlavnom meste Mariehamn, a ubytujeme sa v jedinom kempe čo tu majú.
Highlight prvého dňa je, že po toľkom čase v saunových krajoch sa do jednej naozaj aj dostaneme. Je nakoniec
rovnaká ako sauny u nás, len drahšia a len pre nás. Schladiť sa chodíme do mora, čo popravde znie
romantickejšie ako to je naozaj, lebo keď máte nad hladinou hlavu, ďobkajú vám do nej všade komáre. A voda
smrdí po riasach a rybích prstoch.
Druhý deň si dáme podľa odporúčania Švéda z infocentra návštevu hradu Kastelholm, čo je jeden z najmenej
originálnych názvov hradu. Hrad ako taký vypadá ako keby ho ja postavím z moduritu, ale vedľa neho je
skanzen, tak si kukneme stajne a farmárske domčeky z minulosti. Väčšinu ich sem ponosili z rôznych iných
miest (a tuším aj ostrovov) – vidno, že IKEA je jedným zo základných kameňov miestnej kultúry.
Výlet ďalej pokračuje na východ k ruinám ruského opevnenia Bomarsund. História je jednoduchá, okolo 1809
zamrzlo more, docválali sem Kozáci, zabrali si Åland pre seba a začali si stavať pevnosť, lebo že fasa
miesto pre najzápadnejšiu pevnosť krajiny. Stavba je to pekná, ruiny veľmi pevné stále. Najviac sa mi páčil
plán postaviť nemocnicu, v ktorej by bolo 74 strielní na kanóny. Plán ale zostal plánom, lebo Angláni a
Frantíci zistili, že sa tu chystá dáka ruská habaďúra, doplávali na parných lodiach a Rusom, ktorí rátali
skôr s loďami ako mal Jack Sparrow, vypálili rybník. Veľkú časť dobre dostupných ruín potom podnikaví
ostrovania a Fíni použili na iné stavby, napríklad základy svojích domov v Mariehamn a katedrálu v
Helsinkách.
Späť do stanu chceme ísť busom, ale bus neprišiel, lebo po necelých 2 mesiacoch hlavnej turistickej sezóny
majú všetci dovolenku do ďalšieho dňa letného slnovratu, takže načo by updateovali stránku s autobusmi.
Dokopy 75km nám prospeje.
Ďalšie ráno nás chytá lenivosť a znova plánujeme výlet na západ busom a bajkom. Tentokrát busom ten istejší
smer (tam) a že naspäť sa dáko dovalíme. Lenže, to by na mieste vodiča nemohol sedieť nasrdený obstaróžny
skín, ktorému sa nechce otvárať batožinový priestor a ignoruje informácie z hlavnej stránky ostrova, ktorá
tvrdí, že “za malý poplatok vám všetky busy zoberú vaše rite a bajky”. Alternatívny výlet je na juh, kde sú
ňuňu červené domčeky a ploché kamene.
Plne si uvedomujem, že nič z toho neznie príliš zábavne a väčšina čitateľov si škrabe skalp, že ako, čo je
na tom? Musím súhlasiť – všetko je tu také lowkey pekné, nie je to wow super mega čotirúbe pekné. Pekné že:
aha, mach, a domček, a loďka. Pôsobí kľudným, ale nie zanedbaným dojmom.
Apropo, červené domčeky. Kopec domčekov je drevených a červených. Farba, ktorú lokálci, ako aj naozajstní
Švédi (a vďaka nim Fíni a Nóri) najradšej a tradične používajú, sa volá Falu red. Robí ju jedna firma, ktorá
používa odpad z výroby medi v meste Falun (a tá zase vraj živila švédske kráľovstvo od 16st.). Vraj necháva
drevo dýchať a dobre sa s ňou robí – a pridaný benefit je, že následne celý vidiek vypadá jednotne a pekne.
A nie ako Gelnica. Cha!
Leave a Reply