Šťastie praje pripraveným. Komu praje počasie?
V kuchynke vymeníme 3 naše lacné čajové sáčky za 2 ich buržoázne. Raňajky sme si neplatili, lebo kýbel šrotu
si vieme spraviť lepšie ako by nám ho spravili oni a kávu tiež. Plán bol rýchly odchod a rýchly príchod do
Turku.
Ale to by nemohlo z predpovede s 0% šancou zrážok pršať 2 hodiny. Meteorológovia zhoria v pekle (pre ktoré
platí tradične predpoveď 22°C a zamračené). Keď na chvíľu prestane liať a konečne pohneme, sú skoro 3.
V Salo nás prepadne hlad a nachádzame thajský all you can eat bufet. Na cyklistov nie sú pripravení, lebo my
toho dokážeme zožrať celkom solídne množstvo. Niekde medzi 2. a 3. tanierom slížov so všakovakými mäsami
(alebo to bolo až medzi prvou a druhou kávou a tanierom koláčov? Hm.) začína znova solídne liať. Teta hlavná
Thajka nám zo sústrasti dáva kúsok domáceho čučoriedkového koláča s ručne zbieranými čučoriedkami. Asi vidí,
že potrebujeme energiu.
Mii sa porazenecký plán nepáči, ale bajkovať v daždi sa jej páči ešte menej, tak využijeme čas medzi vlnami
dažďa a presunieme sa na vlakovú stanicu. O 30 minút nás vlak vyprdne v Turku, suchých (stále prší,
predpoveď stále hlási slniečko). Čakanie na koniec dažďa si krátime rozhovorom s lokálnym cyklistom. Mia
vraví, že som ho urazil, keď som mu ponúkol, že mu naolejujem reťaz. Nedalo mi. Aj tak sa s nami rozprával!
Na ubytko v kresťanskom internáte (?) prichádzame pred 8; 25km na bicykli, 50km vlakom.
Dosť bolo ľahkých dní! Opitý Fín v kempe v Helsinkách nám odporučil cyklo okruh po súostroví pri Turku. Kde
by jeden videl slabinu v plánovaní, vidíme my príležitosť dať si improvizovaný day trip #biznistalk
#swotanalyza
Vymotať sa z mesta do Naantali nám trvá snáď najdlhšie. Prvú časť cesty sa dosť ženieme – musíme stihnúť
dokopy 3 trajekty, z čoho ten prostredný ide len 3x za deň. Darebáctvo sa podarilo a na loď sa dostaneme. V
lodnom bufete zostalo mladej 6 koláčov, jeden si dáme na skúšku a ďalšie 2 keď zistíme, aký je dobrý a ako
sa tam hrnie stádo fínskych dôchodcov. Sediac na najlepšom mieste a pchajúc sa koláčikmi a kávou je plavba
medzi maličkými ostrovčekmi malebná.
Dôchodci frflú, no keby prišli tiež na bajkoch, mohli nastúpiť prednostne. Takto im zostali oči pre plač 😏.
Z Hanka trvá plavba s medzizastávkou na Seili (Själö po Švédsky. Vedeli ste, že tu majú 2 oficiálne jazyky?
Z môjho krátkeho Google translate výskumu som zistil, že Själö znamená ostrov duše, ale Sjalo znamená
šibnutý. Obe asi pasujú, v minulosti tu bola nemocnica pre lepriakov a potom neskôr cvokhaus) do Nagu hoďku.
Fínskí dôchodci zostanú na ostrove a namiesto nich sa nalodí stádo detí. Vekový priemer ich autobusu klesol
z 85 na 15.
V Nagu napustíme vodu, hodíme do brucha fľašu matjesov (také menej výrazné herringy) a šlapeme oddychovo
domov. Domov je ale ďaleko a cesta veľmi zvlnená, tak to trvá. Nič extra zábavné sa nestalo, len keď sme
pred Turku chceli prejsť cez cestu, naštvaný Fínsky Viking nám z auta gestikuloval, že z jeho daní postavili
podchod, tak nech ho láskavo použijeme. Na koho už niekedy gestikuloval naštvaný Viking vie, že to zanechá
dojem.
V Turku chce Mia vidieť ešte katedrálu a hrad, tak si robíme trochu zachádzku. Za odmenu si vymyslím burrito
na večeru. Prídeme tam a burritáreň zavretá 😭.
Na ubytovanie prichádzame za tmy (neviem prečo je toto náš štandardný príchod, seriózne by som mal skôr
písať, keď dakam prídeme za svetla).
Silný deň úspešný – dávame osobné maximum, 120 až 125km. Googlu sa nedá veriť.
Leave a Reply