Haló Helsinki, kde sú fifinky?
Helsinki sú cool mesto. Už cestou z prístavu skoro zmrzneme. Keď sa ale naobliekame, veci sa zlepšia.
Počasie je sychravé, ale zarputilo smerujeme do centra k pamiatkám, len s krátkymi pauzami na fotenie
všetkého.
Na prvý pohľad sú Fíni omnoho prívetivejší. Odzdravia, keď sú pozdravení. Pár sa ich na nás usmieva úplne
nevyprovokovane!! Nech si kto chce vraví čo chce, žiadne také, že čím vyššie, tým chladnejší ľudia. Toto je
len povera, ktorú si vymysleli retardovaní Pobalťania, ktorých sme ale našťastie nechali v prachu pneumatík.
Pri katedrále strávime aspoň 40 minút. Z toho pólka je obzeranie architektúy a pólka je čas, čo sa za nami
pristavili náhodní ľudia a pýtali sa kam ideme, ako sa nám jazdí, prípadne špecifické veci z nášho
vybavenia. Jazykovo horšie vybavení talianski dôchodci si nás len fotia a vravia “Piacere, complimenti!”.
Seriózne, za prvý deň sa nám príhovorilo viac ľudí ako za 3 týždne v Pobaltí. Ha.
Horšia je situácia so spaním. Hotely s hodnotením nad 6 moc nie sú (teda, sú, ale noc za 200 nechceme).
Skúšame Warm Showers, čo je bajkúrska obdoba couch surfingu. Žiadne odpovede. Našli sme jeden kemping 15km
od mesta, ale v daždivom počasí sa nám nechce, navyše bol zlým smerom. Nakoniec ideme na loďku, ktorá ľudí
vozí na ostrov pri meste. Loďka berie ľudí, ale bajky nenávidí, tak ich musíme nechať samé samučičké na
pontóne zamknuté. Mia kvôli tomu skoro ani nespala.
V ostrovnom kempe bola banda korporátnych Fínov v náladičke, ktorí nás varovali, že tam večer budú mať
párty. Víťazstvo to bolo asi hlavne pre firemné účtovníctvo, lebo prenajať na firemné mecheche hotel v
Helsinkách je niečo iné ako navoziť mäsité kolieska kapitalizmu na ostrov za 8.50 a následne každému dať
stan plac za 17 a po 3 pivá za 3e. My sme sa rozprávali s nemeckými baby skautmi do polnoci a teda sme opité
Fíny v prirodzenom prostredí pozorovať nezvládli.
Ráno, kým sme zbalili stan a nakŕmili motory, bola celá firma spakovaná a odídená.
Fíni sú fifíni!
Leave a Reply