Hladní po pohybe nechávame Vilnius v prachu našich kolies.
Myslím, že na stupnici dramatických začiatkov príspevkov sa tento umiestni veľmi dobre!
Keďže spánok a prechádzky po Vilniuse zabrali väčšinu dňa, na rozbicygluvání sme si dali len lightovnú trasu
– dostať sa z mesta a zamieriť na západ. Toto rozhodnutie nepramenilo z túžby po západe, tam je aj tak v
tejto zemepisnej dĺžke len more, ale skôr z faktu, že na východ je Bielorusko. A tam nechceme. Opúšťame teda
autobusy s nápismi “Vilnius ❤️ Ukraine”, aj mrakodrap, ktorý kontruje “Putin, the Hague is waiting for you”,
a prepletáme sa von mizerne značenými predmestiami Vilniusu okolo všetkých jeho 60 kostolov. Keď sa o Prahe
vraví, že je stovežatá, a rátame tak priemerne 2 veže na kostol, tak Vilnius vedie!
Norma XL je fakt veľký obchod, kde fakt nič nemajú.
Z tradičných jedál máme Zeppeliny, čo je také čevabčiči obalené cestom na halušky do polievky a Bulviniai
Blynai, čiže zemiakové placky.
Kemp, ktorý sme si vyhliadli, nemá ani sprchy, ani pitnú vodu. Neviem, prečo ho vôbec volajú camping. Začína
pršať, nedá sa vyberať. 30km.
Prví Rusi obsadili prístrešok, a napriek dažďu nikoho nepustili dnu. 2 dospelí a decko. Prístrešok pre 8
ľudí. Všetci stanujúci bajkúri ráno vyjadrujeme rozhorčenie a prekvapenie – toto sa ešte nikomu z nás nikde
nikdy nestalo. Holt, okupanti.
Druhí Rusi sedia pri ohni v daždi a ohnivou vodou + zlou hlasnou hudbou a hulákaním ho odháňajú. Niečo ako
opak šamanských tancov privolávajúcich dážď. Baví ich to aspoň do 4 – už som spomínal, že do kempu bez
štuplov nelez?
Večeru sme si uvarili v predsieni stanu. Cestoviny s rajčinovou omáčkou a šproty z konzervy. Mia chcela
variť len pol balenia, tma a moja šikovnosť nás donútila variť celé, zbytok sme zo zeme odniesli do koša,
nech nás nezožerie hmyz a vlke.
Spať ideme s 2 deci pitnej vody, ráno musím okupantom kradnúť na vločky a kávu. Cha.
Leave a Reply